Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 2.08.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.
Výstup na hrad Tisovec a prechod Hradovou.
Usporiadateľ : Vlastná
Trasa akcie : Tisovec – Tisovec hrad – Hradová - Tisovec
Dĺžka trasy : 8 km Prevýšenie : 477 m Čas trasy podľa mapy: 3 hod
Účastníci : Šlacký, Šlacka
Turistická mapa Stolické vrchy – Revúca č. 135 Turistický atlas list č. 215
Popis trasy :
Trasu začíname na parkovisku pri autobusovej zastávke SAD žltou značkou smerom Hradová. Počasie je celkom pekné s
vysokou oblačnosťou, miestami presvitá slnko. Je dosť teplo. <<< Tisovec - mesto rozkladajúce sa na brehu rieky Rimavy.
Pomenovanie dostalo od názvu stromu tis. Najstaršie osídlenie lokality Tisovec spadá do mladšej doby bronzovej, o čom
svedčí archeologicky preskúmané pohrebisko. Tisovec je staré banské mesto, ktorého vznik sa datuje 13. storočím. Prvá,
doposiaľ známa písomná zmienka o Tisovci, pochádza z roku 1334. Túto listinu vydal kráľ Karol Róbert na Vyšehrade,
kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi a sedmohradskému vojvodovi Tomášovi pri vzájomnej výmene majetkov. V uvedenej
listine sa Tisovec spomína ako Tyzolc. Na prelome 14. a 15.storočia sa Tisovec v listinách spomína ešte ako dedina, z toho
vyplýva, že na mestečko mohol byť povýšený koncom 15. a začiatkom 16. stor. V druhej polovici 15. stor. nastala v Tisovci
zmena vlastníckych vzťahov, pretože vymreli dovtedajší vlastníci majetkov v Tisovci- Sečéniovci. Ich majetok sa "po praslici"
rozdelil na dve časti medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. V hospodárskom rozvoji Tisovca bola určujúcim činiteľom
ťažba železnej rudy. Koniec 16. stor. predstavuje pre Tisovec prelomové obdobie. Okrem šírenia reformácie, ktorá sa šírila
prostredníctvom Muránskeho bratstva evanjelických kazateľov, nastali opäť majetkové zmeny, keď tisovské majetky dostali
do svojich rúk tri rody: Kubíniovci, Forgáčovci a Náriovci (z prvkov ich rodových erbov vznikol aj mestský erb Tisovca).
Navyše mesto neobišli ani turecké vojny. Od r. 1596 sa zvýšilo turecké nebezpečenstvo a Tisovec sa na viac ako pol
storočie dostal do stredobodu záujmu jágerského pašu. V 17. stor. sa celková nepriaznivá situácia v Uhorsku
(protihabsburské povstania) prejavila aj v Tisovci. Pri strete Bočkajových vojsk s Turkami, zachvátili plamene kostol, faru
a iné budovy. V tejto situácii sa v Tisovci nekonali trhy ani jarmoky, na ktoré bolo mesto právom hrdé. V roku 1675 získal
Tisovec mýtne právo a o tri roky neskôr na žiadosť Adama Forgáča udelil mestu cisár Leopold I. v poradí druhé právo
konať trhy. No situácia nasledujúcich rokov nebola naklonená ich rozvoju, preto nastáva úpadok a postupný zánik tisovských
trhov. Po szatmárskom mieri nastalo obdobie postupnej rekonštrukcie a hospodárskeho rozvoja mesta. V roku 1765
Pavel Kramer založil mlyn na výrobu papiera a v roku 1800 bola založená papiereň. V Tisovci bolo rozšírené krajčírske,
kováčske, kolárske, sudárske, garbiarske, či čižmárske cechovníctvo. V roku 1783 bola postavená vysoká pec, ktorá sa
v 40-tych rokoch 19. stor. stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Opätovne sa objavuje snaha o
obnovenie starých trhových výsad, ktoré boli po tretíkrát mestu priznané panovníčkou Máriou Teréziou. Tisovec bol činným
mestečkom aj počas štúrovskej doby. Pôsobil tu farár Pavol Jozeffy, ktorý sa venoval najmä osvetovej práci. V meste sa
zakladali spolky miernosti, ale aj knižnice, nedeľná škola i čitateľský a hospodársky spolok. Pôsobili tu významní národovci
ako August Horislav Skultéty, zakladateľ mestskej knižnice, Samuel Hojč, Daniel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní.
Koncom roku 1847 žil v meste Tisovec Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval politický program, či Memorandum národa
slovenského, ktoré bolo prijaté 6-7. júna 1861 v Martine. Obdobie zvýšeného maďarizačného útlaku po rakúsko-uhorskom
vyrovnaní (po r. 1867) je svetlou stránkou histórie Tisovca. Kultúrno-spoločenský život v tomto období bol mimoriadne
bohatý. Aktivizovalo sa ochotnícke divadlo, spevokol (vedený Dr. Samuelom Daxnerom) i hasičský spolok. V roku 1896
bola založená Tisovská sporiteľňa. V roku 1903 sa v Tisovci po prvýkrát na Slovensku nacvičilo v slovenskom jazyku prvé
dejstvo Smetanovej opery Predaná nevesta a o štyri roky neskôr opera V studni. Hospodárske pomery na začiatku 20.stor.
neboli priaznivé v dôsledku hospodárskej krízy. Vysoká pec nepracovala pre nedostatok surovín. Okrem železiarní a
vápenky bol v Tisovci i kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň, ktorá vyvážala bryndzu aj do USA. Kultúrny život
nadviazal na tradície spred roku 1918. >>> Prechádzame mostom ponad potok Rimava, okolo budovy radnice mesta
Tisovec, ulicou až vchádzame do lesa, kde pokračujeme náučným chodníkom. <<< Náučný chodník Hradová - otvorili
v Tisovci v piatok 26. októbra 2007. Myšlienka vybudovať tento náučný chodník vznikla u PhDr. Samuela Gájera CSc.
(1923 ÷ 2003), ktorý bol veľkým milovníkom tisovskej prírody. Projekt sa podarilo v roku 2007 zrealizovať. Náučný chodník
Hradová kopíruje turistický chodník a je 3,12 km dlhý s prevýšením 475m. Tisovská Hradová (887 m n. m.) predstavuje
jednu z najvýraznejších krajinných dominánt okolia Tisovca. Tento mohutný vrch z vápencových brál s početnými jaskyňami
poskytoval ľuďom bezpečné bývanie už od mladšej doby kamennej. Stopy po pravekom osídlení dodnes nachádzame
takmer po celom hrebeni. Vrchol Hradovej ukrýva aj zvyšky stredovekého hradu, opradeného množstvom legiend.
Hradová sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. V roku 1984 bola zaradená medzi
maloplošné chránené územia. Dôvodom pre zriadenie tejto národnej prírodnej rezervácie o rozlohe 127,47 ha je prítomnosť
zachovalých pestrých spoločenstiev so zastúpením viacerých zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. Na jej území platí
piaty, teda najvyšší stupeň ochrany. Hradová je súčasťou navrhovaného územia európskeho významu sústavy
NATURA 2000. >>> Chodník serpentínami vystupuje juhovýchodným svahom hrebeňa hradová. Svah je porastený nízkym
listnatým lesom. Miestami chodník prechádza skalnatým svahom. Po chvíli prichádzame na prvé miesto odkiaľ je výhľad
na mesto Tisovec. Pokračujeme chodníkom až prichádzame na ďalšie výhľadové miesto. Pekná vyhliadková skala na
severnom svahu Hradovej, je výhľad na svahy Muránskej planiny, vápenku, mesto tisovec a údolie potoka Rimava.
Vychádzame na vrchol hrebeňa Hradová. Tu už končí pohodový chodník ktorým sme vystúpili na hrebeň. Značka vedie
úzkym skalnatým hrebeňom ktorý je prerušovaný a postup je náročnejší. Prichádzame k tabuľke ktorá oznamuje že začína
náročný úsek. Po chvíli prechádzame okolo základov veže s päťuholníkovým interiérom, postavenou na najvyššom bode
opevnenia, ktorá bola primurovaná k vnútornej strane opevnenia. Prichádzame k vstupnej bráne hradu Tisovec.
<<< Tisovec hrad - Iba zvyšky jeho základov ležia na vrchu Hradová nad mestečkom Tisovec. Postavili ho pravdepodobne
už v druhej polovici 13.storočia na mieste staršieho hradiska. Roku 1334 bol majiteľom hradu i mestečka Tisovec kaločský
arcibiskup Ladislav, neskôr Tomáš zo Sečoviec a i. V polovici 15.storočia sa zmocnilo hradu vojsko Jána Jiskru, od ktorého
ho vydobyl kráľ Matej Korvín. V druhej polovici 16.storočia sa hrad aj s mestečkom dostal začas pod tureckú zvrchovanosť.
Po vytlačení Turkov z Gemerskej oblasti (v roku 1593) stratil Tisovecký hrad strategický význam a noví majitelia sa prestali
starať o jeho údržbu. Na konci 17.storočia ho cisárske vojsko po potlačení Thokolyho povstania úplne rozbúralo, takže o
jeho stavebnom výzore nevieme dnes povedať nič bližšie. Skúposť historických údajov však nasvedčuje, že išlo o pomerne
malý strážny hrad miestneho významu. >>> Najlepšie je zachovali základ vstupnej brány do hradu, ktorá bola odkrytá
počas výskumu v roku 1997. Vo vstupnej bráne je vidieť kamenné ložisko dvojkrídlej brány, ktorá sa otvárala do vnútra hradu.
Pred bránou je informačná tabuľa hradu. Schádzame z hradu, po chvíľke prichádzame na rozsiahlu lúku, kde sa nachádza
informačná tabuľa osídlenia Hradová. Vrcholová lúka na ktorej stála v neskoršej dobe bronzovej osada kyjatickej kultúry v
rokoch 1100 – 700 pred n. l. Prechádzame širšou časťou hrebeňa až prichádzame najkrajšej časti Hradovej. To sme ešte
nevedeli čo nás čaká. Vychádzame z lesíka na otvorený priestor, pred nami sa ukázal skalnatý hrebeň, široký asi 1 meter,
rôzne členitý, veľké kamene sa striedajú s puklinami medzi nimi. Svah na ktorom je skalnatý hrebeň sú dosť strmé.
Prechádzame hrebeňom ktorý poskytuje dosť adrenalínový prechod. Prichádzame k najkritickejšiemu miestu, chodník
pomedzi obrovské balvany smeruje medzi nich do skalnej rozsadliny. Rozsadlina je vysoká skoro 3 metre, hladká s minimom
možnosti zostupu. Našťastie mám nejaké skúsenosti zo základov horolezectva, vďaka aerobiku a mojej pomoci zíde
aj manželka. Označiť tento hrebeň len tabuľkou náročný úsek bola veľká odvaha a podľa môjho názoru aj nezodpovednosť.
Ak si predstavím rodinu s deťmi na tomto hrebeni tak mi naskakuje husia koža. Tento hrebeň bi mal mať skôr kvalifikáciu
vysokohorského chodníka. Alebo na tomto mieste osadiť rebrík aby sa skalná rozsadlina dala prejsť bezpečnejšie, prípadne
osadiť tabule s informáciou o skutočnej náročnosti prechodu hrebeňom. Postupujeme hrebeňom až prichádzame k
druhému kritickému miestu, skalná rozsadlina ktorou sa zostupuje. Našťastie tá je však zabezpečená reťazou, ale aj tak
zostup je náročný. Chodník zabočí vpravo dole lesom popod mohutnú skalu na konci hrebeňa. Po chvíli zabočí prudko dole
lesným svahom, pokračuje bokom lesa, dole dolinkou až vychádza na lúku pod severným svahom hrebeňa. Chodník sleduje
údolie potoka Furmanec až vychádza okolo kostola na hlavnú cestu ktorou pokračujeme vpravo smerom námestie Tisovca.
Prichádzame na námestie za budovou radnice, pokračujeme vľavo ponad potok Rimava na parkovisko, kde ukončíme trasu.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Budova radnice mesta Tisovec.
-
-
Mesto Tisovec pohľad z chodníka na južnom svahu Hradovej.
-
-
Mesto Tisovec pohľad z chodníka z vyhliadkovej skaly na východnom svahu hrebeňa Hradová.
-
-
Vstupná brána do hradu Tisovec.
-
-
Nádherný skalnatý hrebeň Hradovej.
-
-
Najnáročnejšia a veľmi ťažko prechodná časť hrebeňa, skalná rozsadlina.
-
-
Na skalnom hrebeni Hradovej.
-
-
Nádherný skalnatý hrebeň Hradovej.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Veporské, Stolické / Tisovec - Hradová - Tisovec /
Fotogaléria - Hrady a zámky S až Z / Tisovec /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|