KST Krompachy | 27. Cesta hrdinov SNP

Dňa 14.09.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.

Prechod Slovenským Rajom – Stratenská dolina, Cesta hrdinov SNP.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Stratená – Voniarky – Cesta hrdinov SNP - Stratenský kaňon - Stratená

Dĺžka trasy : 18.5 km Prevýšenie : 655 m Čas trasy podľa mapy: 5 hod

Účastníci turistickej akcie : Šlacký, Šlacká,

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 136

Popis trasy :

Trasu začíname v Stratenej. <<< Dnešná malebná horská obec ležiaca v juhozápadnej časti Slovenského Raja Stratená,

v staršej slovenčine a v ľudovej reči Ztracena, maďarsky Sztracenahuta, nemecky Verlorenseifen, má pravdepodobne názov

od potoka Strateník, tečúci cez Vonjarky popri ceste na Dobšinú, ktorý sa odrazu stráca a objavuje sa opäť asi vo

vzdialenosti 2,5 km neďaleko Dobšinskej Maše. K názvu iste prispela aj skutočnosť, že v minulosti sa povyše Stratenej

strácal aj Hnilec. Stratená - pôvodne banícka osada v doline rieky Hnilec. Stratená, ako samostatná obec vznikla

pravdepodobne len v 18. storočí. Obec je známa vysokými pecami, ktoré postavili r. 1783 Csakyovci. Neskôr prešli do

vlastníctva Coburgovcov. Posledná vysoká pec pracovala do r. 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo ťažbou dreva, stavbou

okolitých tunelov a prácou vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovali zvyky, oslavy SNP a oslobodenia obce.

V kaplnke, postavenej okolo r. 1800 sa nachádzala drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče.

Dnes je umiestnená v rímskokatolíckom kostole. >>> Ráno je polojasné slnečné počasie. Zo Stratenej pokračujeme

modrou značkou smerom Voniarky. Značka vedie hlavnou cestou, popod železničný podjazd smerom na rozsiahle lúky v

časti Pod Čižmou. Pri vstupe do časti Stratenská píla sa nachádza nádherná drevená brána ktorá informuje o vstupe do

Národného parku Slovenský raj. Pokračujeme cestou až vychádzame do časti Pod Čižmou, kde sa nachádzajú rozsiahle

horské lúky smerom na Rovienky. Obloha sa zatiahla vysokou oblačnosťou ale je dosť teplo. Značka odbočuje vpravo

pevnou poľnou cestou. Prechádzame rozsiahlymi lúkami až vychádzame na hrebeň. Pri smerovníku v časti Voniarky

pokračujeme vpravo červenou značkou smerom Pod Hanesovou. Táto červená značka je súčasťou turistickej

magistrály – Cesta hrdinov SNP. <<< Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku.

Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín ako

Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú

úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 äčšine trasy totožná

s medzinárodnou turistickou cestou E8, celková dĺžka sa líši a podľa uvádzaných zdrojov kolíše medzi 720 - 750 km.

Celkom Európska diaľková trasa E 8 meria 4390 km. >>> Chodník vedie spočiatku horskou lúkou až po chvíli vchádza

do lesa. Značka vedie okolo chaty Gápel ktorá je majetkom Mestských lesov Dobšiná. <<< Chata Gápel sa nachádza

na južnej hranici Národného parku Slovenský raj. Prvé zmienky o samotnej chate sú zo 40 – rokov minulého storočia,

keď tu bola postavená jednoduchá zrubová chata. Jej názov „ Gápel „ zrejme pochádza po pôvodných starých osadníkov

ktorý tu ťažili medené a strieborné rudy. Používal sa aj názov „ Gálová chatka „ pomenovaná podľa miestneho horára,

ktorý tu v minulosti pôsobil. Pôvodná chatka bola jednoizbová, počas rokov 1975, 1994, 201 a 2015 bola niekoľkokrát

rekonštruovaná a menila svoj vonkajší vzhľad až do dnešnej podoby. >>> Chodník vedie mierne zvlneným terénom,

ktorým schádzame do dolinky pod Hanesovou. Tu sa nachádza rozsiahla horská lúka, na ktorej vedľa smerovníka stojí

novopostavený drevený prístrešok s informačnou tabuľou. Z dolinky chodník začína stúpať. Po prechode krátkym lesom

opäť vychádzame na rozsiahle luky odkiaľ sú obmedzené výhľady južným smerom na Slovenský raj. Stúpaním

vychádzame na vrchol hrebeň v časti Nižná záhrada, kde sa nachádza smerovník so žltou značkou smerom Stratenská dolina.

žltá značka vedie lesnou cestou, stále lesom odkiaľ nie sú výhľady. Schádzame do Stratenskej doliny v časti veľkej

Samelovej lúky. V závere lúky sa pasie viacero koní. Vľavo pod lesom na okraji rozsiahlej lúky sa nachádza Farma na

Samelovej lúke. <<< Farma na Samelovej lúke sa nachádza v NP Slovenský raj. Zaoberá sa chovom domácich zvierat,

poskytuje návštevníkom jazdu na koni a ustajnenie, vyhliadkové jazdy na koči, mini zoo. Ubytovanie a stravovanie je

zabezpečené v Penzióne Ľadová. Farma poskytuje svoje služby celoročne. Zariadenia poskytujúce služby vo vidieckom

cestovnom ruchu na území Košického.>>> Z lúky vychádzame na hlavnú cestu Stratenskou dolinou. <<< Dolinu tvorí

približne 14 kilometrov dlhý kaňonovitý úsek medzi Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou a obcou Dedinky. Turisticky sú zaujímavé

Stratenský kaňon a nad ľavým brehom Hnilca Srnčie skaly. Záverečný úsek doliny tvorí vodná nádrž Palcmanská Maša.

Dolina rieky Hnilec, v úseku od Pustého poľa po vodnú nádrž Palcmanská Maša. Dolinu charakterizujú veľké výškové

rozdiely medzi jej dnom a okolitými vrchmi. Divoká, úzka dolina sa na niektorých miestach rozširuje a vytvára malé kotlinky,

kde vznikli osady a malé dedinky - Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená a Stratenská Píla. Väčšinou je však široká akurát

pre cestu a železnicu, aj to nie všade. Od západu je prvým výrazným útvarom Ostrá skala, skalná galéria Srnčích skál kedysi

prístupná aj značkou. Nad Stratenou sa vypínajú Sokolie skaly a Marčeková, ďalšie skalné útvary sú pri Stratenskej píle.

Práve na nich nie je zvláštnosťou vidieť kamzíky, pričom najkrajšia vyhliadková trasa je z motoráčika, ktorý už patrí ku koloritu

doliny. Záverečný úsek po Palcmanskú Mašu je prístupný práve len železnicou, skutočným zážitkom je v zime prechod po

zamrznutej hladine pešo, či na bežkách. Pestrosť geomorfologických foriem, extrémne podmienky, vytvárajúce unikátne

lesné spoločenstvá jedľobučín, bučín a borín, mnohé významné krasové javy, vzácne rastlinstvo a živočísštvo - to dohromady

vytvára jeden z najcennejších prírodných kompelxov Slovenska. Stratenská dolina je preto so širším okolím vyhlásená na

Národnú prírodnú rezerváciu Stratená na výmere 679 hektárov. Okrem nej sú chránené aj podzemné výtvory a v hornej

časti doliny sa nachádzajú dve ďalšie prírodné rezervácie - Ostrá skala a Hnilecká jelšina. Celé územie patrí do

Národného parku Slovenský raj. Stratenská dolina je krajinársky veľmi atraktívna – svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa

a verejnosti neprístupná Stratenská jaskyňa. Najznámejším úsekom doliny je Stratenská tiesňava, západne od obce Stratená,

ktorá je zovretá strmými skalnými stenami, pomedzi ktoré meandruje Hnilec. Po celej dĺžke ju lemujú skalné zrázy okolitých

vrchov. Umelá cesta touto tiesňavou s trinástimi mostmi bola vybudovaná už v roku 1840, pričom z východu, od Stratenej,

ju uzatvárala charakteristická skalná brána. Z brány ostalo iba torzo, avšak zvyšok tiesňavy ostal zachovaný aj preto, lebo

z neho bola vylúčená automobilová doprava, ktorá v tomto úseku vedie známym cestným tunelom. >>> Ďalej pokračujeme

vpravo zelenou značkou do časti Dobšinská Ľadová jaskyňa. Na prístupovej cesty a neskôr chodníka je postavená nová

nádherná drevená brána ktorá oznamuje že vstupujete do Národného parku Slovenský raj. Odtiaľ pokračuje červená značka

ktorá sleduje cestu. Na začiatku rozsiahlejšej lúky značka zabočuje do lesa a opäť vychádza na cestu až pred cestným tunelom.

Pokračujeme ďalej hlavnou cestou okolo potoka Hnilec. Prechádzame popod starý kamenný podjazd železnice

Červená skala – Margecany. Pred nami sa prvý krát ukázali vrchol nádhernej skalnej steny Srnčích skál. Z koryta Hnilca na

viacerých miestach vychádzajú kolmé skalnaté steny, samostatne stojacie skalné útvary. Vychádzame na ďalšiu rozsiahlu

lúku odkiaľ je nádherný výhľad na skalnú stenu Srnčích skál. Koryto Hnilca prechádza na druhú stranu cesty kde vytvára

nádherné skalnaté koryto. Nad potokom sa nachádza skalnatý svah, ktorým vedie železničná trať. Za zákrutou sa nám už

naskytol pohľad na ústie západného vstupu do cestného tunela, ktorý bol uvedený do prevádzky v januári 1972. Pred

tunelom zabočuje značka vľavo starou cestou ktorá vedie Stratenským kaňonom.

<<< História budovania cesty Stratenským kaňonom, hutnícke aktivity ale aj ochrana prírody je spojená so starou

nemeckou protestantskou kniežacou rodinou Coburgovcov. Coburgovci získavajú rozsiahle majetky na Horehroní,

Gemeri a Spiši. Ferdinand Juraj odkupuje od Csákyovcov v roku 1842 aj vysoké pece v obci Stratená. Hutnícke aktivity

Coburgovcov si vyžadovali kvalitné cesty. Preto Ferdinand Jurajdokončuje v roku 1840 náročnú stavbu cesty v dych

vyrážajúcom úseku Stratenskej doliny - Stratenskom kaňone, opatrenú ôsmimi mostmi. Najužšie umelo vysekané miesto

cesty, nazývané Zárez. Pôvodne bola hlavnou dominantou kaňonu umelo vytesaná skalná brána na jeho východnom konci

pri vstupe do kaňonu smerom od obci Stratená. Počas 2. Svetovej vojny však bola zničená, na skale vpravo pri vstupe

sa zachovala žulová tabuľa, ktorá oslavuje Augusta Coburga, ktorý po otcovej smrti spravuje majetky. Kaňonom až do

vybudovania cestného tunela v januári 1972, viedla štátna cesta. >>> Vstupujeme do Stratenského kaňonu, na ceste

je betónový zatras ktorý má zabrániť prejazdu motorových vozidiel. Už hneď v ústi cesta obchádza skalnú stenu, ktorá

je typická pre oblasť Slovenského raja. Vápencové skalnaté podložie je pokryté trávnatým porastom a samostatne

rastúcimi stromami. Pod skalnatou stenou sú umiestnené informačné tabule, ktorých v kaňone je rozmiestnených vo väčšom

množstve. Po chvíli prichádzame k najužšiemu miestu kaňonu – Zárezu, ktorý musel biť vysekaný celý v skale. Širšie miesto

so skalnatým korytom Hnilca, ktorý začína vytvárať jedno z mnohých romantických zákutí kaňonu. Z dna koryta vychádzajú

skoro kolmé skalnaté steny. Prechádzame prvým z ôsmych mostov postavených v Stratenskom kaňonu. Prechádzame okolo

hlbokého a úzkeho skalnatého koryta Hnilca s hlbokou vodou, na ktorom je vidieť silu veľkej vody, cesta ktorá sa už roky

neudržiava je na viacerých miestach poškodená. Prichádzame k smerovníku od ktorého začína žltá značka smerom na

Havraniu skalu. Vpravo od smerovníka je pekné zaústenie prítoky potôčika spod Havranej skaly. Míňame panely na ktorých

sa nachádzajú informácie o Stratenskom kaňone a jeho okolí. Vchádzame do najkrajšej časti kaňonu. Vpravo za korytom

Hnilca sa nachádza najkrajšia a najdlhšia súvislá skalná stena, kolmá skalnatá stena ktorá vychádza priamo z koryta Hnilca.

Prechádzame poslednou zákrutou, vľavo od cesty Hnilec vytvára nádherné zákutie v hlbokom a úzkom skalnatom koryte.

Prejdením posledného mostu vchádzame do záveru Stratenského kaňonu. Na mostoch je najviac poznať že cesta sa

nepoužíva na komunikáciu. Zub času začína poriadne zahrýzať do technického stavu mostov. Až keď pravdepodobne

niektorý spadne začnú sa aspoň najnutnejšie opravy. V mieste kde cesta Stratenským kaňonom vychádza na hlavnú

cestu sa nachádzala najväčšia atrakcia kaňonu Skalná brána, ktorá bola umelo vysekaná do skalného hrebeňa.

Počas 2.svetovej vojny bola zničená. Na skale je vidieť žulovú tabuľu, ktorá oslavuje Augusta Coburga, ktorý po otcovej

smrti spravuje majetky a zachovala sa po zničení skalnej brány. Zabočíme vľavo a pokračujeme hlavnou cestou. Vľavo

vedľa cesty sa tiahne členitá skalná steny. Dolina sa začína rozširovať až pomaly vchádzame do Stratenej. Vľavo pred

nami sa ukazujú Sokolie skaly rozorvané hlbokou a širšou dolinkou. Priamo pod nimi sa nachádza miestny kostolík s

obecným úradom. Okrun uzavrieme pred penziónom Šafrán.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Pekná vstupná drevená brána do Národného parku Slovenský raj v časti Stratenská píla.

Rozsiahle horské lúky v časti Voniarky.

Pred chatou Gápel, ktorá patrí mestským lesom Dobšiná.

Novopostavený drevený prístrešok v časti Pod Hanesovou.

Pohľad na južné svahy Sloveneského raja z časti Nižné záhrady.

Romantika v závere Samelovej lúky.

Farma na Samelovej lúke v Stratenskej doline.

Pri vstupnej bráne do Národného parku Slovenský raj v časti Dobšinská Ľadová jaskyňa.

Srnčie skaly v Stratenskej doline.

Hlboké a úzke skalnaté koryto Hnilca v Stratenskom kaňonu.

Najkrajšia, najdlhšie a najkolmejšia súvislá skalná stena v závere Stratenskom kaňonu.

Pred najkrajšou, najdlhšou a najkolmejšou súvislou skalnou stenou v závere Stratenského kaňonu.

Kostol a obecný úrad v obci Stratená pod nádhernými Sokolími skalami.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Stratenská dolina /

Fotogaléria – Slovenský raj / Voniarky – Nižná záhrada /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.