aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

16. Lipovce - Renčišov - Bachureň
                                   Dňa 16.05.2015 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                    Prechod Braniskom.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Lipovce – Sedlo Búče – Renčišov – Sedlo Kohút – Bachureň – Sedlo pod Magurou –
 
                      Lačnou – Lačnovský kaňon – Lipopvce.
 
Dĺžka trasy :   22 km         Prevýšenie :   860 m       Čas trasy podľa mapy:  6,30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Čupaj, Papcun, Muller, Olšavský, Olšavská, Vozárová
 
Nečlenovia KST MŠK : 3 účastníci
              
 
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115   Turistický atlas list č. 101
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Lipovce žltou značkou smerom Renčišov.  <<< Obec Lipovce leží v Lipoveckom údolí na rozhraní
dvoch pohorí - Braniska a Bachurne. Vysoké prírodné hodnoty potvrdzuje aj chránená prírodná oblasť Salvatorské lúky
s plniarňou stolovej minerálnej vody Salvator. Vznik obce Lipovce sa predpokladá už v 13. stor. V histórii sa však po
prvýkrát spomína až v roku 1320 pod názvom Lypouch v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov šľachtica Mikuláša
zo Svinej. Majetkovou súčasťou tohto panstva zostala nepretržite aj v 14.-16. stor., až na krátke obdobie okolo roku 1427,
keď patrila Detrichovi z Brezovice. Začiatkom 13. stor. postavili v chotári obce kráľovský hrad, ktorý Ondrej II daroval
Kecerovcom. Zbúraný bol koncom kuruckých vojen (1591). Obec v roku 1600 pozostávala z 25 obývaných poddanských
domov, majerských budov, mlyna, pivovaru, kostola, fary a školy. Koncom 16. stor. boli Lipovce stredne veľkou dedinou
s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Názvy obce: 1320 Lypouch, 1773 Lipowecz, 1786 Lipowce. Poloha obce
je v doline potoka Lipovec, ktorý je prirodzenou hranicou Šarišskej vrchoviny a Braniska. Obec sa radí medzi typické
podhorské obce so zameraním na poľnohospodárstvo, so zvýšeným chovom dobytka a ťažbou dreva. Popri poľnohospodárstve
sa tu vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry a pálilo sa drevené uhlie. Povozníctvo vo väčšej miere slúžilo na odvoz dreva
a minerálnej vody Salvator. V obci sa nachádza pôvodne gotický katolícky kostol, ktorý bol v roku 1663 prestavaný na
renesančný. V roku 1882 bola k nemu pristavaná svätyňa. V obci je zriadená pamätná izba venovaná ThDr. Jánovi Andraščíkovi,
ktorý svojou literárnou činnosťou a širokým záberom na poli hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a národného povznesenia
pospolitého ľudu si právom zaslúži, aby jeho svetlá pamiatka bola i v jeho rodisku oživená. Pamätná izba nezabúda ani na
prírodné zvláštnosti, ktorými obec Lipovce vo svojom okolí oplýva.  >>>  Je pekné teplé slnečné počasie s vysokou riedkou
oblačnosťou. Postupujeme žltou značkou hore obcou okolo kostola až prichádzame na koniec obce kde odbočíme žltou značkou
vpravo a poľnou cestou vychádzame na rozsiahle lúky nad obcou. Po otoční sa, leží pred nami obec Lipovce v peknej doline.
Vchádzame do lesa ktorým vystupujeme na rozsiahlu lúku na hrebeni, kde sa nachádza sedlo Búče. Prechádzame sedlom
a po chvíľke schádzame  lyžiarskym svahom strediska Renčišov. Pekná široká lúka ktorá sa nachádza na severnom svahu
vrcholu Búče s je vhodná pre nenáročné lyžovanie. Asfaltovou cestou schádzame do obce Renčišov. <<<  Obec Renčišov
sa spomína z roku 1389 ako súčasť panstva Svinia. Obec je doložená z roku 1389 ako Rezencei, neskôr ako Rencseso
alebo Zvingefev (1426), Synefew (1448), Resencho (1457), Renszissow (1773), Rencschicschcó (1786), Renčicov (1920),
Renčišov (1927); maďarsky Rencsissó, Szinyefő. Obec mala v roku 1427 20 port. Bola majetkom Semseyovcov,
od 16. storočia Szineyovcov. V 19. storočí tu mali majetky Füzyovci, Szirmayovci a iní. V roku 1787 mala obec 34 domov
a 256 obyvateľov, v roku 1828 mala 45 domov a 344 obyvateľov. Boli roľníci, známi tkaním ľanového plátna a pestovaním
čerešieň. Za I. ČSR obyvatelia ostali pri tradičných zamestnaniach. >>>  Je to typická potočná obec, po posledných
povodniach potok upravený, pekná, čistá obec. Schádzame obcou, kde na dolnom konci zabočíme vľavo, po chvíli vpravo,
cez potok vychádzame na rozsiahle lúky nad obcou. Za potokom je potrebné pokračovať viac vpravo hore lúkou. My sme
zabočili viac vľavo po ceste a zišli sme zo značky. Lesnou cestou na vrchole lúky ktorá vychádzala kolmo hore lesom sme
sa po chvíli vrátili na žltú značku až sme lesom vyšli do sedla pod Marduňou. V sedle zabočíme vľavo zelenou značkou
smerom sedlo pod Magurou. Miernym stúpaní vychádzame na rozsiahlu lúku na hrebeni v časti Záhumienky. Odtiaľ sú
výhľady Šarišskú stranu s Šarišským hradom. Vpravo je výhľad na Spišsko – Šarišské medzihorie. Pred nami leží mesto
Lipany v pozadí vpravo sa ukazuje hrebeň Čergova. Postupujeme mierne zvlneným hrebeňom kde sa striedajú lúky
s lesom. Ukazujú sa výhľady na Šarišskú stranu, smerom na Levočské vrchy. Krátkym ale strmším výstupom vychádzame
pod vrchol Bachureň, kde je novo postavený prístrešok s dvoma stolmi, vhodný na ukrytie red nepriaznivým počasím.
Pod prístreškom si oddýchneme a pokračujeme ďalej zelenou značkou do sedla Pod Magurou. Zelená značka ktorá zo
sedla pokračovala vpravo lúkou a schádzala priamo do Lačnovského sedla, je teraz preznačená a kopíruje lesnú cestu
ktorá vychádza nad obcou Lačnou, kde značka pokračuje vpravo súbežne s červenou značkou do Lačnovského sedla.
Z cesty je výhľad na obec Lačnou a okolité svahy. Schádzame do obce. <<< Lipovce miestna časť Lačnov: Existoval na
panstve Sviňa pravdepodobne skôr ako sa o ňom dozvedáme z písomných prameňov, prvýkrát v roku 1389 / iný
prameň 1301 /. >>>  Obec tvorí pár domov ale väčšinou staré drevenice s dvormi, mnohé sú opravené na chalupy.
Pekne upraveným kostolíkom. Pri bývalých potravinách pod prístreškom si oddýchneme a pokračujeme červenou
značkou smerom do Lačnovského kaňonu.  <<< Krasové tiesňavy sú jedným z najpríťažlivejších prvkov, na ktoré je
slovenská príroda bohatá. Tie najznámejšie sa nachádzajú v Slovenskom raji, avšak aj iné majú svoje navštevované
atraktívne doliny. Jednou z nich je aj Lačnovský kaňon, dvojkilometrová tiesňava v severnej časti pohoria Branisko,
ktorý poznajú ľudia aj pod názvom Kamenná baba. Lačnovský potok, ktorý sa rodí z prameňov vo svahu Magury (tá,
mimochodom, patrí už do pohoria Bachureň), vstupuje hneď za Lačnovom do bloku vápencov a dolomitov a vyhĺbil v
nich peknú tiesňavu, bohatú na skalné útvary, jaskynné priestory, vodopády, pereje a iné atrakcie. Okrem iného,
zaujímavá je aj rastlinná inverzia - teda, že pri dne tiesňavy rastú vysokohorské druhy, keďže sa tam drží chladný vzduch
a vysoko nad nimi, na bralách, teplomilná flóra. Každoročne možno na strmých svahoch tiesňavy nájsť napríklad poniklec,
ale aj iné vzácne rastliny, napríklad reliktné boriny. Ak návšteník postupuje smerom z Lipoviec, známych aj prameňom
minerálnej vody Salvator, ako prvá mu do oka padne skalná brána Závora, neskôr po pravej strane Ďusovnica, Rozlámaný
pilier a Slepý pilier. Dolina sa následne zužuje, vstupuje do svojej najatraktívnejšej časti. Na polianke Kúty sú okrem chát
aj bralá Malá a Veľká čižma. Nasledujú Kamenné vráta so železným rebríkom a vodopádom, ktorý je nádherný najmä
v období topenia snehu, prípadne výdatnejších dažďov. V tejto časti majú steny, zvierajúce tiesňavu, výšku vyše sto
metrov. Po ľavej strane sa dvíha masív Kamennej baby, na ktorú sa viaže povesť o zlej macoche. Pokračuje Dlhým
hrebeňom, na konci ktorého sú známe skalné útvary Komín a Vrátnica. Oproti nim, na pravej strane, sa týči najväčšia
atrakcia celej tiesňavy - 60 metrov vysoká skalná ihla Mojžišov stĺp, podobná dominanta ako Cukrová homoľa v
Zádielskej doline. Na Mojžišov stĺp nadväzujú Deravé zuby, na druhej strane doliny sa týčia Trojčatá. Tiesňava sa pomaly
rozširuje, ponúka niekoľko pekných kaskád a výraznú skalnú stenu Cintorín. Na záver má turista možnosť vychutnať si
melancholickú atmosféru vrchárskej osady Lačnov, ktorá je dnes už skôr chalupárskou enklávou. Celé územie je pre
vysokú krajinársku hodnotu a aj spomínané rastlinné a živočíšne druhy chránené. Národná prírodná rezervácia
Kamenná baba bola vyhlásená už v roku 1964 na rozlohe takmer 128 hektárov. >>>  Vchádzame do záveru
Lačnovského kaňonu. Zostupujeme Lačnovským kaňonom, je málo vody a preto kaňon sa nemôže ukázať vo svojej
plnej kráse, s divokou vodou a silným hukotom rútiacej sa vody. Postupne schádzame kaňonom, voľnejšie časti kaňonu
sa striedajú s úzkymi časťami s vysokými kolmými stenami. Najkrajšie ale neprechodné časti sa obchádzajú chodníkom
bočným svahom. Ťažko je opísať krásu tohto kútika Braniska, až po prejdení získate skutočný zážitok. Nad vodopádom
je smerovník s odbočkou žltej značky vpravo smerom Vrátnica. Prechádzame vodopádom so železným rebríkom, ktorý
je nádherný najmä v období topenia snehu, prípadne výdatnejších dažďov. Postupujeme ďalej ku Kamenným vrátam,
v tejto časti majú steny, zvierajúce tiesňavu, výšku vyše sto metrov. Prechádzame lúkou okolo Lačnovského potoka,
ďalšou dlhou lúkou. Vpravo na začiatku lúky sa nachádza samostatne stojací kamenný stĺp. Vľavo za potokom sa
nachádzajú dve malé jazierka na upravenej lúke. Pod lesom sú postavené prístrešky s ohniskami, vhodné miesto na
strávenie príjemných chvíľ. Vychádzame z Lačnovského kaňonu, kde sa nachádza drevená informačná tabuľa, dnes
už je dosť poškodená. Pokračujeme vľavo asfaltovou cestou smerom do obce Lipovce. Vľavo pod lesom je vidieť
hotel Kaňon.  Po chvíli vchádzame do obce Lipovce.
-
-
-
Mapa trasy :   
-
-
Výškový profil trasy :      
-
-
-
Na začiatku obce Lipovce. 
-
-
V sedle Buče.
-
-
V sedle Buče.
-
-
Lyžiarske stredisko Buče pri chate bukvica.
-
-
V obci Renčišov.
-
-
Spišsko – Šarišské medziholie pohľad z Dlhých dielov.
-
-
Novo postavený prístrešok pod vrcholom Bachureň.
-
-
Kameň na vrchole Bachureň.
-
-
Zápis do vrcholovej knihy na vrchole Bachureň.
-
-
Pri prístrešku pod vrcholom Bachureň.
-
-
V sedle pod Magurou. 
-
-
V obci Lačnov. 
-
-
V závere Lačnovského kaňonu.
-
-
Kovovým rebríkom schádzame okolo vodopádu. 
-
-
Oddychové miesto v ústi Lačnovského kaňonu.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy  /  Lipovce – Renčišov –  Sedlo pod Marduňou  /
                                                                                                   
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy  /  Sabinov - Sedlo Branisko  /                                                                                                                                                                   
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy  /  Lačnovský kaňon  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist