KST Krompachy | 31. Mlynická dolina

Dňa 31.10.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Štrbské pleso – Mlynická dolina – Vodopád Skok – Bystrá lávka – Furkotská dolina –

Chata pod Soliskom – Štrbské pleso

Dĺžka trasy : 15 km Prevýšenie : 1000 m Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod

Účastníci akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká

Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113 Turistický atlas list č. 60, 94

Popis trasy : Trasu začíname pri Štrbskom plese žltou značkou smerom Bystrá lávka. Je nádherné slnečné počasie, na

oblohe ani mráčika aj keď je dosť čerstvo, teplota sa pohybuje tesne nad nulou. <<< Štrbské Pleso je jedna z troch miestnych

častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier. Štrbské Pleso je významné centrum

turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá

sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú

osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny. Do polovice 13.storočia boli celé Tatry

kráľovským majetkom. Komes českého pôvodu Bohumír, ktorý založil v roku 1263 Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV.,

okrem iných liptovských území, územie Važeckej, Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto územie sa po stáročia stalo miestom,

ktoré navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov a svišťov, na východných svahoch Patrie dolovali meď benediktíni, potulovali sa

tu hľadači pokladov, drevorubači, ktorí nemilosrdne stínali kosodrevinu a limby pre pokútnych producentov liečivých olejov

a mastí a neskôr novodobí pionierski bádatelia a turisti. Pri plese sa pristavovali národovci štúrovského pokolenie, účastníci

historických vychádzok na Kriváň. Neskorší Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený potomok Jozef Szentiványi (Svätojánsky)

(1817-1905) , ktorého rodové sídlo bolo v Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po otvorení Košicko-bohumínskej železnice

na úseku Žilina - Poprad (8. 12.1871) postavil základy neskoršej osady Štrbské Pleso. Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval

až do roku 1901, kým ho nepredal uhorskému štátu. Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho liptovskí tesári pod vedením

Jána Zuskina zo Štrby postavili na juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby, ktoré svojim vzhľadom

pripomínali vtedajšie horárne. Pretože nebol poľovníkom o rok neskôr (1873) prvú z nich sprístupnil verejnosti. Szentiváni,

ktorý sa stal zakladateľom a mecénom Uhorského karpatského spolku daroval spolku stavebný pozemok neďaleko

poľovníckej chaty a finančne prispel na výstavbu budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875. V roku 1906 na Štrbskom Plese sprístupnili

prvú časť Veľkého hotela (neskoršie Kriváň), ktorý postavila bruselská firma Wagons Lits Cook a v roku 1922 jeho druhú

časť - liečebný dom Hviezdoslav. Počas prvej svetovej vojny sa sanatória premenili na vojenské lazarety. Po skončení vojny

sa správy klimatických kúpeľov ujalo pražské ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy prostredníctvom

celoštátneho podniku Štátne kúpele. V roku 1924 boli prepojené budovy Hviezdoslav a Kriváň do veľkého komplexu.

V roku 1932 vyrástla hospodárska budova, štát prevzal do vlastníctva súkromné letohrádky. Klub československých turistov

k stanici zubačky pristavil turistickú reštauráciu a nocľaháreň. Po druhej svetovej vojne a po znárodnení v roku 1948

výhradnú správu nad kúpeľmi prevzal štát. Kúpeľný komplex postupne chátral. Po novembri 1989, po nástupe trhového

hospodárstva bola historická časť Štrbského Plesa sprivatizovaná a vznikli Kúpele Štrbské Pleso. Majoritným vlastníkom

sa stala Vzájomná životná poisťovňa a 5 percent patrilo mestu Vysoké Tatry.^[ Nakoniec kvôli zlému stavu boli kúpele zatvorené.

V roku 2003 pripravil architekt Peter Černo novú štúdiu rekonštrukcie a stavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav.

Po rozsiahlej prestavbe bol celý objekt prebudovaný na dnešný luxusný päťhviezdičkový hotel, spoločnosti Kempinski.

Nominácia Štrbského Plesa na dejisko Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v

roku 1970 podnietila výstavbu nových objektov pre návštevníkov Štrbského Plesa, turistov a športovcov, ale aj pre obyvateľov

tatranskej osady. Do zoznamu budúcich objektov boli zahrnuté lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma

(bol dokončený v roku 1970), ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby a zariadenia, autoparkovisko,

rekonštrukcia Cesty Slobody a nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa bol postavený hotel Patria.

V roku 1976 bol dokončený nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným

domom na Slovensku. >>> Prechádzame asfaltovou cestou okolo hotela FIS, športového areálu skokanských mostíkov

až po chvíli odbočíme z cesty vľavo do lesa smerom Mlynická dolina. Prechádzame časťou zničeného lesa po veternej smršti

ktorá zničila časť Vysokých Tatier. <<< Mlynická dolina je približne 6 kilometrov dlhá dolina ľadovcového pôvodu s

terasovitým tvarom a dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Dolina sa nachádza v západnej časti

Vysokých Tatier medzi hrebeňmi Soliska a hrebeňom Bášt. Dolinou preteká potok Mlynica, prítok rieky Poprad, ktorá

zároveň vytvára 25 metrov vysoký Vodopád Skok, ktorý padá cez prvý skalný prah. Dolina sa delí na tri časti: Zadná poľana,

Stredná poľana a Predná poľana. Dolinou prechádza žltá turistická značka, ktorá začína na Štrbskom Plese a vedie cez

Bystré sedlo do Furkotskej doliny. >>> Vpravo sa ukazuje vrchol Patria, vľavo hrebeň s lyžiarskym svahom smerom na

Predné Solisko v pozadí sa vypína Štrbské Solisko. Vychádzame z lesa kde začína prevládať kosodrevina, ktorá umožňuje

lepšie výhľady na okolití skalnaté svahy. V doline začína prevládať trávnatý porast. Počasie sa začína otepľovať, na slnku

je dosť teplo. Koryto potoka Mlynica je na mnohých miestach skalnaté a kamenisté. Vpravo na svahu sa ukazuje pekná

skalná veža. Prechádzame okolo malého plieska pod vodopádom Skok. Prichádzame k nádhernému skalnému prahu

ktorým v strede preteká vodopád Skok. <<< Vodopád Skok je asi 30 m vysoký vodopád v Mlynickej doline. Jeden z

najkrajších tatranských vodopádov, ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu

vo výške 1 789 m n. m. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Sezónna

uzávera je od 1. septembra do 15. júna. >>> Zľava obchádzame vodopád a prechádzame šikmou hladkou skalnou platňou.

Prechod platňou je zabezpečený železnou reťazou. Postupujeme dolinou kde sa striedajú skalné platne, trávnaté porasty,

kamenisté polia. Prechádzame posledným morénovým svahom ktorým prichádzame k Capiemu plesu. Od Capieho plesa

je nádherný výhľad na záver Mlynickej doliny. Ak sa pozrieme dole dolinou vpravo sa tiahne hrebeň zo Štrbského Soliska

cez Veľké Solisko, Bystrú lávku, Furkotský štít, Hrubý vrch, Štrbský štít, Hlinská veža, Satan, Predná Bašta, Malá Bašta až

končí Patriou. Od plesa sa pustíme vľavo do svahu, ktorým začíname vystupovať k sedlu Bystrá lávka. Vľavo nad

Capím plesom sa ukazuje Okrúhle pleso. Na svahu vedľa chodníka sa ukazuje malé stádo kamzíkov. Vystupujeme svahom,

vchádzame do tieňa kde teplota začína prudko klesať, na chodníku je zmrznutý sneh a začínajú poriadne omŕzať palce na

rukách. Prichádzame do skalnej rozsadliny v hrebeni, kde sa nachádza sedlo Bystrá lávka. Prechod cez sedlo je

zabezpečené železnou reťazou. Aj napriek zabezpečeniu je prechod veľmi náročný. <<< Bystré sedlo je sedlo vo

Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2 314 m n. m., v juhovýchodnom hrebeni Furkotského štítu. Cez sedlo do roku 1993

viedla žltá turistická trasa z Mlynickej doliny do Furkotskej doliny. Od roku 1993 vedie žltá trasa cez Bystrú lávku (2 300 m n. m.),

ktorá je položená asi 200 metrov južne. Prvý zaznamenaný prechod cez Bystré sedlo (z Furkotskej do Mlynickej doliny) sa

uskutočnil dňa 5. augusta 1879 dvomi horolezcami Emerichom Kövim, Martinom Rothom. >>> Prejdením sedla začíname

schádzať do Furkotskej doliny. <<< Furkotská dolina sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier. Preteká ňou

Furkotský potok, ktorý v spojení so Zlomiskovým potokom tečúcim z Važeckej doliny vytvára Biely Váh. Dolinou prechádza

žlto značkovaný turistický chodník zo Štrbského Plesa cez Bystré sedlo do Mlynickej doliny. V doline sú Nižné a

Vyšné Wahlenbergovo pleso, Nižné a Vyšné Furkotské pleso a Soliskové pliesko. >>> Zídeme troch nižšie dole svahom,

kde si oddýchneme. Vpravo ponad hrebeň je vidieť štíty Západných Tatier. Ponad hrebeň z Ostrej smerom na Ostrú vežu

sa ukazuje vrchol Kriváňa. Pod nami sa ukazuje Vyšné Vahlenbergovo pleso. Schádzame kamenistým svahom a pokračujeme

okolo plesa cez morénový prah dole Furkotskou dolinou. Z morénového prahu je nádherne vidieť záver Furkotskej doliny.

Ak sa pozeráme dole dolinou sprava začína hrebeň zo Sedlielkovej kopy cez Ostrú vežu, Ostrú, Furkotský štít, Bystrú lávku,

Veľké Solisko, Štrbské Solisko až končí na Prednom Solisku. Pred nami sa rozprestiera Podtatranská kotlina v pozadí sa

tiahne hrebeň Nízkych Tatier. Pokračujeme dole dolinou okolo Nižného Vahlenbergového plesa. Prechádzame druhým

morénovým prahom. Kamenisté polia sa striedajú so plochami kosodreviny. Pod prahom sa nachádza rozsiahlejšia rovná

trávnatá plocha po jej prejdení vchádzame do rozsiahleho súvislého kosodrevinového porastu. Kosodrevinou prichádzame

na Škutnastú poľanu, kde odbočíme modrou značkou vľavo smerom na Solisko. Prechádzame pekným skalnatým svahom

porasteným kosodrevinou. Vychádzame k chate pod Soliskom. <<< Predné Solisko je posledná vyvýšenina dlhého

Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom na juhovýchod. Predné Solisko je pekným vyhliadkovým

vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník od Chaty pod Soliskom. Na jeho juhovýchodných svahoch postavili roku 1943

lyžiarsky vlek - prvý vo Vysokých Tatrách a druhý na Slovensku. Dnes je tu vďaka výbornému terénu výborná zjazdová trať

od Chaty pod Soliskom do lyžiarskeho areálu na Štrbskom Plese. Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.) je najmladšou

vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Chata je v prevádzke počas celého roka. Celoročná prevádzka klimatických

kúpeľov na Štrbskom Plese vyvolala ďalšie investičné akcie, ktoré mali podporiť návštevnosť tejto lokality Vysokých Tatier.

V súvislosti s pretekmi FIS (neskoršie Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach) v roku 1935 bol upravený

starý skokanský mostík, postavený v roku 1926. V roku 1943 Klub slovenských turistov a lyžiarov vybudoval na svahu

Predného Soliska lyžiarsku zjazdovku s vlekom, ktorý bol v tom čase najdlhším lyžiarskym vlekom v bývalom

Česko - Slovensku. Už o rok neskôr pre lyžiarov neďaleko konečnej stanice vleku vyrástla prízemná drevená chata, ktorú

uviedli do čiastočnej prevádzky 6. februára 1944. Dokončená bola v roku 1946. Chata bola postavená ako útočisko pre

lyžiarov v zlom počasí a keďže počas nasledujúcich povojnových rokov nebola dostatočne využívaná, postupne začala chátrať.

Tatranské hotely, ktoré ju po roku 1948 obhospodarovali, ju chceli asanovať. Krízovú situáciu pomohol riešiť horolezecký

oddiel Vysoké Tatry, ktorého vedúcim bol Ivan Urbanovič starší. Horolezci opravili chatu, pracovníci TANAPu opravili chodníky

do Furkotskej doliny a nová sedačková lanovka zo športového areálu na Solisko (uvedená do prevádzky v januári 1970)

pomohla zvýšiť nielen návštevnosť chaty, ale aj novoupravenej zjazdovky z Predného Soliska na Štrbské Pleso. Cieľová

stanica lanovky je len niekoľko metrov od chaty. V roku 1973 prevzala vedenie chaty Tatranská správa účelových zariadení

SO ČSZTV. Po privatizácii v roku 1995 sa chata dostala do súkromných rúk a do roku 2003 prešla celkovou prestavbou. >>>

Pred chatou je množstvo turistov, ktorý využívajú posledný deň kedy sú otvorené chodníky a zároveň nádherné slnečné

počasie. Množstvo turistov vystupuje na vrchol Predného Soliska. Sedačková lanovka zo Štrbského plesa je v prevádzke

aj preto je tu množstvo turistov, ktorý sa vyviezli sedačkou k chate. V chate si dáme veľmi dobrú fazuľovú polievku k tomu

pivo a po oddychu začíname zostupovať dole lyžiarskym svahom k Štrbskému plesu. Svahom schádzame chodníkom ktorý

je vyložený kameňmi. Pred nami sa štrbské pleso, v Podtatranskej kotline sa miestami prevaľuje riedka hmla. Zo strednej

časti svahu je vidieť do Mlynickej doliny, ktorú zľava ohraničuje Štrbské Solisko, sprava hrebeň Patria, Malá Bašta, Veľká Bašta,

Satan. Zo spodnej časti svahu vľavo je vidieť Ostrvu, Končistú, Ľadový štít, Zlobivú. Prechádzame zvyškami zničeného lesa

po veternej smršti. Prechádzame popod nájazdovú vežu veľkého skokanského mostíka až schádzame k Štrbskému plesu.

Vľavo okolo plesa sa dostaneme na parkovisko.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Pri športovom areáli pod skokanskými mostíkmi.

Hrebeň z Predného Soliska smerom na Štrbské Solisko.

Pod vodopádom Skok v Mlynickej doliny.

Stredná časť doliny v pozadí sa vypína Štrbský štít.

Okrúhle pleso v závere Mlynickej doliny.

Domorodý obyvateľ Mlynickej doliny Kamzík Tatranský.

Skalná rozsadlina v hrebeni z Furkotského štítu smerom na Veľké Solisko v ktorej sa nachádza sedlo Bystrá lávka.

V závere Furkotskej doliny pod sedlom Bystrá lávka.

Spodná časť Furkotskej doliny, Podtatranská kotlina v pozadí sa tiahne hrebeň Nízkych Tatier.

Spodná časť Furkotskej doliny, hrebeň zo Sedielkovej kopy smerom na Ostrú vežu v pozadí sa vypína vrchol Kriváňa.

Južný svah vrcholu Predného Soliska, vľavo sa nachádza Chata pod Soliskom.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Vysoké Tatry / Furkotská dolina - Solisko /

Fotogaléria - Vysoké Tatry / Mlynická dolina /

Fotogaléria - Vysoké Tatry / Solisko /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.