aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

18. Výstup na Poľanu.
                                    Dňa 30.05.2015 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                           Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska na Poľane.
 
 
Usporiadateľ :  KST - sekcia pešej turistiky
          
                        Redakcia časopisu Krásy Slovenska
 
                        RR KST Zvolen
 
                        KST Detva
 
                        Mesto Detva
 
Trasa akcie :  Bystré Vrátka – Vodopád Bystré – Horský hotel Poľana – vrchol Poľana – vyhliadková skala Katruška – vrchol Poľana -
 
                       Horský hotel Poľana – obec Skliarovo 
                         
Dĺžka trasy :  14.5 km         Prevýšenie : 770 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Papcún, Čupaj,Čupajová, Kunová, Kokoruďová, Olšavský, Olšavská
 
Nečlenovia KST MŠK :  4 účastníci
 
       
Turistická mapa VEPORSKÉ VRCHY – č.134     Turistický atlas list č. 212
 
 
Popis trasy :  Trasu začíname pri smerovníku v sedle Bystré Vrátka zelenou značkou smerom vodopád Bystré. Je pekné slnečné
počasie s riedkou oblačnosťou. V sedle je už množstvo turistov ktorý sa chystajú na výstup k horskému hotelu Poľana kde sa uskutoční
stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Poľná cesta vedie spočiatku lúkami až vchádza do doliny Bystrého potoka. Ústie doliny
má spočiatku mierne stúpajúci charakter so širokou cestou. Dolina je čoraz užšia so stúpajúcim profilom. Dno koryta potoka je pokrytý
väčšími balvanmi, vytvárajú sa kaskády. Pred nami sa zjavujú dva obrovské balvany popod ktoré preteká potok. Obídeme balvany
a pred nami sa už ukazuje vodopád Bystré. Pod vodopádom je množstvo turistov. Výstup okolo vodopádu je veľmi pomaly z dôvodu
výstupu po drevenom rebríku. Výstup sa miestami zastaví úplne, pravdepodobne niektorý turisti majú problém prejsť kovovým
rebríkom nad vodopádom. Pomaly vystupujeme okolo vodopádu.  <<<  Vodopád Bystrého potoka (hovorovo aj vodopád Bystré alebo
vodopád Bystrô) je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor nachádzajúci sa v katastrálnom území mesta Hriňová.
Nachádza sa na území Slovenského stredohoria na území Poľany v hornej časti Bystrého potoka južne až juhovýchodne od
Poľany (1 458 m), pod sedlom Priehybina vo výške 983 m n. m. (vrchol - miesto prepadu vody - vodopádu). Výška steny prepadu
vody je 20 m (výška vodopádu). Vodopád je prepadom potoka Bystrá, ktorý je pravostranným prítokom Slatiny, prameniacim
pod Poľanou. >>>  Okolo vodopádu sú nádherné vysoké skalné steny.  Úzkou skalnou rozsadlinou po kovovom rebríku vystúpime
nad vodopád, kde je väčšia plošina. Pokračujeme zelenou značkou lesom až vychádzame na rozsiahle horské lúky v časti Huklová.
Po chvíli pokračujeme širokou cestou ktorá vedie k hotelu. Po chvíli odbočíme z cesty a rozsiahlou lúkou vystupujeme k hotelu.
<<<  Horský hotel Poľana (1 260 m n. m.) je horský hotel na južných svahoch Prednej Poľany (1 367 m n. m.). Zariadenie s
celoročnou prevádzkou sa nachádza v okrese Detva v chránenej krajinnej oblasti Poľana. Hotel začal fungovať v roku 1994 a
ponúka ubytovanie pre 72 osôb v hotelovej a 40 osôb v turistickej časti. Poskytuje možnosti letnej i zimnej rekreácie, seminárov,
školení a spoločenských akcií rôzneho charakteru. V zimnej sezóne sú pri hoteli k dispozícii 3 lyžiarske vleky, bežecké trate,
požičovňa športových potrieb a lyžiarsky servis. Hotel je od leta 2012 v rekonštrukcii a mimo prevádzky, otvorený je len bufet. >>>
Pred hotelom je už  množstvo turistov ktorý čakajú na otvorenie turistickej akcie stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenská.
Je tu pripravené občerstvenie. Dáme si dobré pivo a pozrieme kultúrny program počas otvorenia stretnutia. Stretávame sa zo
starými známymi, porozprávame sa. Po čase pokračujeme červenou značkou smerom vrchol Poľana. Prechádzame okolo
pamätníka obetiam druhej svetovej vojny. Prechádzame rozsiahlymi horskými lúkami južného svahu Prednej Poľany. Po chvíli
prechádzame drevenou lavčkou ktorá je tu postavená cez Mokrade.  <<<  Mokrade patria k nesmierne cenným a ohrozeným
biotopom, ktorých existencia závisí od výšky hladiny podzemnej vody. S ohľadom na bohatú sieť pramenísk a vodných tokov sa
s mokradnými spoločenstvami môžeme stretnúť vo všetkých častiach CHKO Poľana. Výskyt rôznych typov mokradí je však
roztrúsený a zaberajú menšie plochy. Vo všeobecnosti možno na Poľane nájsť nasledovne typy mokradných spoločenstiev – tečúce
vody, brehy vôd s priľahlými porastmi, vlhké lúky a pasienky, rašeliniská a slatiny, smrekové zamokrené lesy a antropogénne
mokrade. Oproti ostatným spoločenstvám sa na ne viaže špecifická fauna a flóra. K nemierne cenným, najohrozenejším a 
zároveň ustupujúcim spoločenstvám v rámci Poľany patrí vegetácia rašelinísk, pramenísk a podmáčaných horských nív s
výskytom bielokvetu močiarneho, rosičky okrúhlolistej, žltohlavu najvyššieho a kosatca sibírskeho. Zo živočíchov sa na mokrade
viažu najmä obojživelníky a mnohé druhy bezstavovcov, ako napríklad koník žltopásy, bystruška potočná alebo modráčik krvavcový.
Mokrade sú dôležité pre svoju vodozádržnú a protipovodňovú funkciu a prispievajú k zdravému vodnému režimu v krajine. >>> 
Pokračujeme sedlom Priehybina až vystúpime na vrchol Poľana. <<<  Vrchol Poľana bol pôvodne starovulkán, čiže kužeľovitá
sopka s pomerne malým kráterom, vrstvená z rôznych sopečných hornín, akou je napríklad slávna sicílska Etna alebo japonská
Fudžijama. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala len základňa s priemerom 18 kilometrov. Rekonštrukciou pôvodného kužeľa
podľa rozlohy a sklonu jeho zachovaných zvyškov vedci usúdili, že vrchol sopky sa týčil o dobrý kilometer nad súčasným najvyšším
bodom Poľany. Žeravá magma vychádzala z útrob zeme gigantickým, 2 kilometre širokým komínom, ktorý stál presne na mieste,
kde sa dnes čupia chalúpky horskej osady Kyslinky v Hrochotskej doline. Ozrutná erupcia pravdepodobne rozmetala pôvodný
sopečný kužeľ a vytvorila obrovský kráter, v ktorom neskôr vyrástol nový menší sopečný kužeľ – vytvorila sa kaldera. Kaldera Poľany
je dnes hlboká vyše 400 metrov a uzatvorená hrebeňovým valom, dlhým vyše 23 kilometrov. Krušné časy museli byť v detvianskom
kraji, keď táto gigantická papuľa chrlila do povetria oheň a síru. Poľana naposledy zabafkala pred nejakými trinástimi miliónmi rokov
a odvtedy bezpečne spinká. Zmenila sa na najvyššie sopečné pohorie Slovenska – vrchol Zadnej Poľany sa týči do
výšky 1 458 metrov. Prúdy lávy zo zemských útrob stuhli a vytvorili životodarnú pôdu, na ktorej dnes sídlia vzácne rastlinné
spoločenstvá. Zvyšky lávových prúdov na niektorých miestach ponuro hľadia obnažené z lesnatých svahov. Stenu krátera
prerezala voda, vzniklo malebné údolie – Hrochotská dolina. Na jej dne nám takmer v ceste stojí ozrutný Bátovský balvan.
Kúsok povyše sa nad dolinou týči Jánošíkova skala – ozrutná stena zo spečených vulkanických materiálov. Slovenská Etna lákala
ľudí už od praveku. Stopy prehistorického osídlenia sa našli napríklad na bralách Chrapkovej, Malej Kopy, na vrchu Detva, na
Melichovej skale i v Hrochotskej doline pod Jánošíkovou skalou. V rímskych dobách obývali oblasť Poľany a Rudohoria pravdepodobne
kmene Osov a Kotínov, známe vyspelým baníctvom a hutníctvom. V časoch stredoveku, keď sa krajina zotavovala po tatárskom
vpáde (1 241), prilákal kráľ Belo IV. na Slovensko húfy nemeckých kolonistov. Človek svojím večným kutaním našťastie predsa len
celkom nenarušil panenskú prírodu Poľany. Toto územie dnes tvorí biosférickú rezerváciu UNESCO – jednu z 350 podobne vzácnych
lokalít sveta, ktoré slúžia dlhodobému monitorovaniu vplyvov človeka na životné prostredie. >>>  Z vrcholu pokračuje červenou
značkou ďalej na vyhliadkovú skalu Katruška odkiaľ je výhľad východným smerom na Sihliansku planinu. Naspäť sa vraciame
červenou značkou cez vrchol Poľana k horskému hotelu Poľana, kde pokračujeme modrou značkou smerom obec Skliarovo.
Schádzame hrebeňom cez časť Vrchdetva. Nad obcou sa nachádzajú rozsiahle lúky. Na jednej z lúk vedľa značky sa nachádza
pekná zrubová studnička v tvare kaplnky. Odtiaľ je pekný výhľad na Sihlianskú planinu. Vpravo od značky sa nachádza pekná
Melichová skala. Obec Skliarovo sa nachádza uprostred rozsiahlých nádherných, mierne zvlnených lúk. Schádzame do obce Skliarovo.
Autami sa presunieme do mesta Detva, kde sa má uskutočniť kultúrny program. Po príchode do Detvy zistíme že kultúrny program
sa už skončil. Prejdeme sa po meste. Námestie a centrum mesta je pekne upravené.  <<<  Podpoľanie bolo osídlené už v dobe
predhistorickej. Dokazujú to nálezy osídlenia zo skalnej plošiny Kalamárka na Chrapkovej patriace do neskorej doby bronzovej.
Archeologický výskum na Kalamárke potvrdil keltské osídlenie, osídlenie v rímskej a veľkomoravskej dobe a jeho zánik
v 10. alebo 11. storočí n. l.. Podľa doloženej prvej písomnej zmienky Detva vznikla v roku 1638 ako poddanská obec vígľašského
panstva na mieste panského majera so súhlasom zemepána Ladislava Csákyho. Vďaka svojráznej ľudovej kultúre ovplyvnenej
valaskou kolonizáciou sa však rýchlo dostala do historického povedomia slovenského národa. Detva vznikla v jednom z
najnepokojnejších období – v období tureckých vojen a protihabsburských povstaní uhorskej šľachty, ktoré charakterizujú
celé 17. storočie. V roku 1811 sa privilegiálnou listinou Františka I. Habsburského stala mestečkom s právom usporiadania 4 jarmokov
ročne a týždenných trhov. V tomto čase zrejme dostala aj erb. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1813.Hlavným zamestnaním
Detvanov bola ťažba dreva, chov oviec a roľníctvo. Roľnícky spôsob života dopĺňala malovýroba zručnejších gazdov (napr. výroba
kolovrátkov, modrotlačiarenská výroba). V 18. - 19. storočí predávali Detvania na trhoch v Lučenci šindeľ a stavebné drevo a
nakupovali obilie.V roku 1787 v Detve založil Ján Vagač zo Starej Turej prvú bryndziareň na Slovensku, chýrnu kvalitnými mliečnymi
produktmi i v zahraničí. Za predmníchovskej ČSR sa maloroľnícko - robotnícky ráz obce nezmenil. Pre veľkú nezamestnanosť boli
mnohí obyvatelia nútení vysťahovať sa do cudziny. Detva má svoje miesto i v moderných dejinách. Počas SNP sa Detva aktívne
zapojila do protifašistického odboja. Dňa 1.10.1944 sa v Detve konala jedinečná udalosť – jediná oficiálna prehliadka partizánov
počas SNP, s účasťou generála Jána Goliana, na povstaleckom území. Jej jadro tvorila aj tu pôsobiaca partizánska brigáda
M. R. Štefánika, medzi nimi i sovietski, českí a francúzski partizáni. Povstalecké jednotky a partizáni zviedli s Nemcami ťažké boje.
Detva bola oslobodená 13.2.1945 vojskami 2. ukrajinského frontu a 1. a 4. rumunskej armády. Pre Detvu bolo a doteraz je typickým
laznícke osídlenie. Niektoré lazy sa však časom osamostatnili od materskej obce. Prvá, najprv cirkevne, sa oddelila v r. 1804
Detvianska Huta a v roku 1891 sa oddelila Hriňová. V roku 1955 sa odčlenili miestne časti Korytárky a Kriváň a vytvorili samostatnú
obec Kriváň. Začiatkom 20. storočia boli vybudované Podpolianske strojárne, ktoré úplne zmenili ekonomicko - sociálny charakter
mesta a širokého okolia. Zmena nastala aj v architektúre, čím Detva postupne v značnej miere stratila pôvodný architektonický ráz.
Detva má priznaný štatút mesta od roku 1965 a v roku 1996 sa stala sídlom novovzniknutého okresu Detva. >>>
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
Začiatok výstupu na Poľanu od smerovníka na Bystré Vrátka.
-
-
Ústie dolina Bystrého potoka.
-
-
Drevený rebrík so zábradlím pod vodopádom Bystré.
-
-
Vodopád Bystré.
-
-
Vodopád Bystré.
-
-
Účastníci stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska na drevenej lávke pod vodopádom Bystré. 
-
-
Úzka skalná rozsadlina nad vodopádom Bystré 
-
-
Nad vodopádom Bystré.
-
-
Domorodý obyvateľ týchto lesov.
-
-
Otvorenie turistickej akcie stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri horskom hoteli Poľana.
-
-
Účastníci turistickej akcie stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri horskom hoteli Poľana.
-
-
Účastníci turistickej akcie stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri horskom hoteli Poľana.
-
-
Kultúrny program v podaní folkloristov z Detvy.
-
-
Účastníci turistickej akcie stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri horskom hoteli Poľana.
-
-
Účastníci turistickej akcie stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri horskom hoteli Poľana.
-
-

Kultúrny program v podaní folkloristov z Detvy.
-
-
Kultúrny program obohatený hrou na gajdy.
-
-
Sedlo Priehybina.
-
-
Spoločná fotografia na vrchole Poľana.
-
-
Vyhliadková skala Katruška, severne od vrcholu Poľana.
-
-
Vyhliadková skala Katruška, severne od vrcholu Poľana.
-
-
Na drevenej lávke cez mokrade na južnom svahu Prednej Poľany.
-
-
Pri pamätníku obetiam druhej svetovej vojny nad horským hotelom Poľana.
-
-
Pred horským hotelom Poľana.
-
-
Sihlianská planina pohľad sponad obce Skliarovo.
-
-
Obec Skliarovo.
-
-
Námestie mesta Detva.
-
-
Na námesti v meste Detva.
-
-
Nádherná drevená vyrezávaná a maľovaná brána v centre mesta.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Veporské vrchy  /  Poľana  /                                                                                               
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Mestá  /  Detva  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
TOPlist