aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

7. Tomaš. výhľad - Veľký Kyseľ
                                Dňa 6.11.2004 uskutočnila sa turistická akcia.
                                 
                                  Prechod  Slovenským rajom – Veľký Kyseľ.    
                                    
 
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie      :  Spišské Tomášovce - Tomášovský výhľad – Prielom Hornádu - Kláštorisko – Veľký Kyseľ - 
 
                          - Záver Suchej Belej - Podlesok - Hrabušice
 
Dĺžka trasy :  24 km         Prevýšenie : 850 m       Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Hamráková, Papcun, Gengeľ, Olšavský, Duhán
 
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124             Turistický atlas list č.  137
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Spišské Tomášovce zelenou značkou smerom Tomášovský výhľad.
<<< Samotná obec vznikla na prelome 12. a 13. storočia. Založil ju istý Tomáš, syn Botu (Botch), po ktorom nesieaj svoje
pomenovanie. Dozvedáme sa to zo zachovaných listinných prameňov. V roku 1217 kráľ Ondrej II. z rodu Arpádovcov vymenil
Tomášovi jeho zem, ktorú vlastnil na Spiši, za inú zem v Novohradskej stolici nazývanú Lengend. Predtým však Tomáš na
neobrábanej ploche namáhavou prácou a na vlastné náklady vybudoval dve veľké dediny. Aj keď sa konkrétne mená dedín
nespomínajú, na základe ďalších písomností vieme, že sa to vzťahuje na dnešné Spišské Tomášovce a Arnutovce, ktoré
sa nazývali aj Veľké a Malé Tomášovce. Prvé písomné zachytenie názvu obce Spišské Tomášovce nachádzame v listine
z roku 1229. V roku 1415 časť obce získali do vlastníctva kartuziáni zo Skaly útočišťa. Neskôr vlastnili celú obec. Po zničení
kláštora a odchode mníchov v roku 1543 dedina pripadla opäť panovníkovi. Ferdinand I. ju v roku 1550 daroval
Spišskej Kapitule.Čiastočne sa dedina dostala aj do vlastníctva panstva Spišského hradu. >>> Počasie je chladné s
 vysokou oblačnosťou. Prechádzame obcou na lúky severne od Tomašovského výhľadu. Z lúk sú prvé výhľady smerom
na Vysoké Tatry a okolie. Lesom prechádzame na vyhliadkovú skalu Tomášovského výhľadu. <<< Skalná galéria v južnom
svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry.
Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura". Stenu
Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym
miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Tento fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac
ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými,
miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy.
Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe
tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej
plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie. >>> Pokračujeme vpravo chodníkom južnou
stranou Tomašovského výhľadu, po chvíli chodník zabočí vľavo strmo dole svahom k Prielomu Hornádu. Chodník je skalnatý
a prerastený koreňmi stromov, preto je potrebná zvýšená opatrnosť. Pri smerovníku zabočíme vpravo modrou značkou
Prielomom Hornádu. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody
po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m
výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami
Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila
etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok,
približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je
sprístupnený v celej dĺžke. >>>  Prechádzame lesom ktorý na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho
vyvrátených stromov. Chodník je dobre schodný a suchý. Ale stále je potrebné dávať  pozor na miestach kde vystupuje
skalné podložie, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách je potrebné dávať pozor stále. Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie
miesto Prielomu Hornádu, v prípade tuhej zimy sú tieto stúpačky vždy zakryté ľadom, dnes sú čisté a ľahko prechodné.
Prichádzame k novému kamennému mostu pri Letanovskom mlyne, pri smerovníku zabočíme vľavo červenou značkou smerom
Kláštorisko. Chodník stúpa lesom, miestami so skalnatým podložím, výhľady ako väčšinou v Slovenskom raji nie sú žiadne.
Prichádzame na rozsiahlu lúku na Kláštorisku. <<< Archeologické nálezy na Kláštorisku potvrdzujú stavbu hradiska ľudu
lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi.
Na mieste záchrany v r. 1299 vybudovali kláštor pre rehoľu kartuziánov. KLáštorisko jediné stredisko turistiky, nachádzajúce
sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. >>> Vľavo sa
nachádzajú súkromné chaty s chatou horskej služby. Vpravo rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z
prelomov 13. a 14. storočia. Nájdite si čas a prehliadnite si ruiny kláštora. <<<  História kláštora siaha až do 13. storočia.
V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred
nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr
boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084
 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku
mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo
prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného
komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých,
ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska,
bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom.
Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. Viac ako 400 rokov čakali zrúcaniny na svoje objavenie. Od roku 1983
 sa datuje začiatok archeologických prác, na ktoré postupne nadviazali dobrovoľníci zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa už
viac ako 20 rokov podieľajú na záchrane a obnove tohto unikátneho kláštorného komplexu. Bez akejkoľvek podpory od
štátu zachraňujú tento stredoveký chrám pre budúce generácie. >>>  Pri reštaurácii ktorá je zatvorená sa občerstvíme a 
pokračujeme modrou značkou smerom Malý Kyseľ. Z Kláštoriska pokračujeme modrou značkou ponad zatvorenú roklinu
Veľký Kyseľ, z dôvodu požiaru v roku 1976. Prichádzame do ústia Veľkého a Malého Kyseľa kde pokračujeme vľavo
zelenou značkou do Veľkého Kyseľa.  <<<  Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v roku 1900 pod vedením
M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy zostala dlho nepokorená.
Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol aj
Obrovský vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari zo Spišskej Novej Vsi,
ktorí na problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky. Potok, ktorý ňou preteká, pramení pod
Malou poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom, takto ho nazvali prví objavitelia
v roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. >>>  Postup roklinou z dôvodu menšieho množstva vody je nenáročný.
Ploché ľahšie dno sa strieda s ťažšie schodným dnom z dôvodu popadaných stromov. Prechádzame prvými kaskádovými
vodopádmi zabezpečenými drevenými rebríkmi, vodopády sa nepredstavujú v plnej kráse z dôvodu menšieho množstva
vody ktorá nimi preteká. Prechádzame pekným vodopádom Objaviteľov v tvare vľavo zalomeného koryta. Zo stúpačiek
vidieť v začiatku vodopádu peknú misu. Prechádzame posledným vodopádom v Barikáde viac stupňový vodopád
v peknej skalnej stene. Pod vodopádom najdeme uhynutého jeleňa, ktorý pravdepodobne spadol zo steny nad vodopádom.
Neskôr na recepcii ATC oznámime nález uhynutého jeleňa. Z rokliny vychádzame k chate na Biskupských chyžkách.
Tu sa občerstvime a pokračujeme vpravo žltou značkou na Malú Poľanu. Na Poľane zabočíme vpravo modrou značkou
širokou cestou k vrcholu rokliny Suchá Bela. Z Malej Poľany smerom na juh v pozadí je vidieť vpravo typickú siluetu Havranej
skaly, vrchol vľavo ukončený kolmou stenou. Z vrcholu Suchej Belej žltou značkou ktorá vedie širokou lesnou cestou bez
výhľadov až k smerovníku Pod Vtáčim hrbom zabočíme vľavo červenou značkou smerom na Podlesok. Spočiatku značka
vedie po širokej lesnej ceste kde za chvíľu odbočte z cesty vľavo kde je jediná možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku
kotlinu. Vrátime sa na cestu až prídeme k smerovníku Nad Podleskom kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa.
Tú už zostupuje pomerne strmo dolu lesom. Je málo snehu a preto zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch
stromov a je potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča k 
recepcii ATC Podlesok. , <<<  Autocamping Podlesok je situovaný v nádhernom prostredí prírodných krás Slovenského raja.
Celoročné stredisko cestovného ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Svojou polohou a vybavením je vhodný tak pre
mototuristov ako aj všetky kategórie milovníkov prírody a turistiky. Je výborným východiskovým miestom pre kratšie i dlhšie
výlety do územia mimoriadne bohatého na prírodné krásy. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej časti
Slovenského raja, do Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. >>>   Zastavíme sa v reštaurácii
Harmanka kde si posedíme, oddýchneme a pokračujeme červenou značkou ďalej do Hrabušíc. Pokračujeme cez most, okolo
parkoviska na cestu. Počasie sa nezlepšilo Tatry nie je vidieť. Postupujeme cestou, prejdeme cez most, Mýtom až vstupujeme do
Hrabušic. <<< Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. V ďalšom
historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1284 je písomne doložený názov Capusdorf, z roku 1307 Kabuzdorf,
z roku 1440 Kaposztafalva, z roku 1773 Hrabusicze, z roku 1786 Hrabussice, z roku 1920 Hrabošice, z roku 1927 Hrabušice.
Po maďarsky sa obec úradne nazývala Káposztafalu. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z
polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná
kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú
komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou
oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci
je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa
sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ
rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor. >>>  V Hrabušiciach
si posedíme pri pive a počkáme si na autobus.   
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Tomášovský výhľad.
-
-
 
Prielom Hornádu.
-
-
 
Na stupačkách Prielomu Hornádu.
-
-
 
Prielom Hornádu.
-
-
Prielom Hornádu.
-
-
 
Prielom Hornádu.
-
-
 
Veľký Kyseľ.
-
-
 
Veľký Kyseľ.
-
-
 
Veľký Kyseľ.
-
-
Vodopád v Barikáde.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Veľký Kyseľ /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-