Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 12.2.2005 uskutočnila sa turistická akcia.
Slovenský Raj - Zimný Prechod Prielomom Hornádu.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : Mýto - Prielom Hornádu - Čingov - Smižany
Dĺžka trasy : 16 km Výškové prevýšenie : 500 m Čas trasy podľa mapy : 5.00 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Gaľa, Gaľová, Mikulová, Duhán, Papcún, Čupajová, Čupaj
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 137, 138
Popis trasy :
Trasu začíname v časti Hrabušice – Mýto z autobusovej zastávka zelenou značkou smerom do Hrdla Hornádu.
<<< Obec ležiaca v rovinatej časti údolia Hornádu v severozápadnej časti územia. Archeologické náleziská sú až z
doby latenskej. Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. Patrila
do Spološenstva spišských Sasov, v roku 1465 sa stala majetkom panstva Spišského hradu. Vyvíjala sa ako trhové
poddanské mestečko. V erbe malo najprv sv. Vavrinca a Štefana, potom len sv. Vavrinca. V roku 1582 – 1638 dostalo
jarmočné právo. Bol tu mlyn, významná píla, vyrábali znamenité pivo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom
povozníctvom. Csákyovci tu postavili hámre a vysokú pec. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne
románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové
presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a
pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych
častí. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor.,
znázorňujúcu scénu Ukrižovania. Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520.
V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach
sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú
maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava,
Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do
ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha
sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760. Krstiteľnica je renesančná z
pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia
rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor. >>> Počasie je zamračené s nízkouoblačnosťou. Prechádzame
poľnou cestou okolo Hornádu. Popod lyžiarsky svah prichádzame do Hrdla Hornádu. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km
dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy
ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii
má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou
lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto
chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách,
140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. >>> Širšia časť hrdla Hornádu
sa postupne zúži pri starej chatke a chodník začína tesne kopírovať tok Hornádu lesom pričom má zatiaľ nenáročný profil
s dobrou prechodnosťou aj so snehom. Tohto roku bola veľmi tuhá zima a Hornád v Prielomu je zamrznutý. Pri starej drevenej
chatky vystupujeme na ľad a pokračujeme po zamrznutej hladine Hornádu. Už hneď z bočných svahov a stien visí množstvo
mohutných cencúľov a množstvo ľadopádov. Prichádzame k jednému s najkrajších a zároveň najnáročnejších úsekov
prielomu Hornádu stúpačky Pod Zelenou horou. Hornád tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene
nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs nad stúpačkami a je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád.
Tí ktorý chcú zažiť trochu adrenalínu, na stúpačkách ho zažijú. Prechádzame popod stúpačky. Pokračujeme zamrznutou
hladinou až prídeme k ďalšiemu najmä v zime exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začína stúpačkami,
ďalšia časť vedie skalou v prípade zlého počasia je prechod skalou veľmi náročný, končí znovu stúpačkami. Po čase
prichádzame k novo postaveným dreveným rebríkom ktoré sledujú terén. Prichádzame k lávke v tvaru mostu SNP.
Prechádzame chodníkom okolo Hornádu kde sa striedajú kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími
lesnými svahmi. Prechádzame Hornádom až prichádzame k ďalšiemu miestu zo stúpačkami Nad večným dažďom,
miesto kde sú stúpačky aj v miernej zime zaľadnené a preto je pohyb sťažený. Stúpačky sú pokryté množstvom ľadu.
Prichádzame k ústiu Kláštornej rokline. Bola známa už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí
Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Prejdeme Lanovou lávkou najdlhšou a najvyššie položenou lávkou v Prielomu Hornádu.
Z lávky je vidieť skalné steny Čertovej Sihoti nad Letanovským mlynom a pohľad z výšky na Prielom Hornádu. Každým
krokom ktorým postupujeme zamrznutou hladinou Prielomu sa stále ukazujú nové zákutia, stále sa mení obraz Hornádu,
prielom stále mení tvar, jedno romantickejšie miesto sa strieda s druhým. Chodník stále mení svoj tvar, lesný podklad sa
strieda s kamenistým podkladom, stúpačky sa striedajú s rebríkmi. Južné svahy Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom
sú osvetlené slnkom. Prichádzame do časti Letanovský mlyn. Na lúke vpravo sa nachádza občerstvenie ktoré je otvorené
v sezóne. Vedľa je opravený starý mlyn. Na druhej strane Hornádu je skalná rozsadlina ktorá je nádherne zaľadnená vytvára
najvyhľadanejší ľadopád v Slovenskom Raji, na ktorom lezú ľadolezci. Postupujeme lúkou až schádzame na zamrznutú
hladinu aby sme prešli popod opravený kamenný most, vľavo sa nachádzajú pekné, vysoké skalné steny. Znovu sa striedajú
rozmanité zákutia toku Hornádu, lesný chodník sa strieda sa stúpačkami a rebríkmi. Zamrznutú hladinu striedame s
chodníkom, ktorý je celkom dobre schodný ale je potrebné dávať pozor treba dávať na miestach kde vystupuje skalné
podložie, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách je potrebné dávať pozor stále. Zľava prichádza modrá značka z
Tomášovského výhľadu. Schádzame vpravo na hladinu a prechádzame popod lávku cez Hornád, cez ústie Bieleho potoka
na lúku pod Tomášovským výhľadom. Nádherná vyhliadková skala s mohutným skalným previsom, raj pre skalolezcov.
Pokračujeme ďalej dolu tokom Hornádu, vľavo sa nachádzajú skalné útvary Kazateľnica a Ihla. Prechádzame okolo
smerovníka v ústi Lesnice. Znovu miestami prechádzame po hladine Hornádu. Pred Čingovom prechádzame po lávke,
Hornád v týchto miestach nebol zamrznutý. Na parkovisku zabočíme vpravo cez lávku, za lávkou vľavo cez zasneženú lúku.
Za lúkou znovu prechádzame zamrznutou hladinou Hornádu až na hrádzu Smižanskej Maši, kde sa vrátime na chodník a
pokračujeme na cestu ktorou prídeme do obce Smižany. <<< Už od mladšej doby kamennej, teda v čase približne
5 000 rokov pred Kristom, usadzovali sa tu najstarší poľnohospodári usadení najmä na ľavobrežnej terase Hornádu od
Smižianskej Maše až po Spišskú Novú Ves. V neskorej dobe kamennej (približne 2 500 rokov pred Kristom) už
rozpoznávame budovanie určitej sídelnej štruktúry, v ktorej dominantné postavenie mali najmä opevnené výšinné
polohy - Hradisko na Čingove. Mnohé pamiatky svedčia už aj o zásahu ľudí otománskej kultúry, ktorý príchodom do
tohto civilizačne vyspelého prostredia vytvoril kultúru, ktorú považujeme za jednu z najvyspelejších pravekých kultúr v
európskom prostredí. Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Smižanom 12. mája 1293 výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované
lokality na Spiši. V privilegiálnej listine ich oslobodil od poddanskej služby voči Spišskému hradu, vyňal ich spod súdnej
právomoci spišského župana, dal im tiež právo skladať prísahu pred oltárom vo vlastnom kostole a podrobne vyznačil
chotár obce. Daň však odvádzali priamo kráľovi. Za panovania Žigmunda Luxemburského Spiš i Smižany doplatili na jeho
výbojnú politiku a nepriateľstvo s husitmi. Pri svojej "spanilej" jazde prišli husiti z Poľska v apríli - máji 1433. Medzi inými
mestečkami a dedinami vyplienili aj Smižany. Okolo roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom majiteľov Spišského
hradu - rodu Zápoľských. Smižany mali pravdepodobne už v 15. storočí vlastnú pečať, ktorou overovali svoje listiny a listy.
Okolo polovice 16. storočia sa Spišského hradu i majetkov k nemu patriacich násilne zmocnil Ondrej Báthory,ale
roku 1553 ich definitívne získali Thurzovci. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Csákyovcov, ktorí ich dostali
testamentom a manželským zväzkom od Thurzovcov. Južne od obce, bezprostredne pri vstupe do Slovenského raja
postavil Štefan Csáky začiatkom 19. storočia mašu – železiareň. Maša zanikla v poslednej štvrtine 19. storočia
roku 1886. >>> Za železničnom podjazde zabočíme vpravo a okolo trati prichádzame na ŽSR Smižany.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Ľadopády v ústi Prielomu Hornádu.
-
-
Ľadová krása v skalnej dutine.
-
-
Ľadová krása vytvorená veľkým umelcom prírodou.
-
-
Zamrznutá hladina Hornádu dáve možnosť ondivovať ľadovú krásu z blízka.
-
-
Pod novým kamenným mostom pri Letanovskom mlyne.
-
-
Miestami Hornád nebol zamrznutý tieto miesta sme obchádzali po chodníku.
-
-
Nádherné kaskádové ľadopády pokrývajú kovové stúpačky.
Prechod je možný len po zamrznutej hladine Hornádu.
-
-
Niektoré úzke skalné miesta Prielomu Hornádu možno obdivovať len z ľadu zamrznutej hladiny Hornádu.
-
-
Zákutia Hornádu ktoré možno obdivovať len z hladiny zamrznutého Hornádu.
-
-
Nádherný ľadopád vytekajúci zo skalnej pukliny.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|