aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

21. Oravice - Juráňová dolina - Oravice
                              Dňa 14.09.2012 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                      Západné Tatry – Juráňová dolina, Múzeum Oravskej dediny.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Oravice – Juráňová dolina – Umrla – Bobrovecká dolina – Oravice
 
                    Zuberec – Múzeum Oravskej dediny - Zuberec
 
Dĺžka trasy :  17,5  km         Prevýšenie :   240  m       Čas trasy podľa mapy :  5  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Papcun, Hamráková
 
                                   Mosin, Šečíková, Neubeller, Šlacký, Uhrin              
 
                       
Turistická mapa ZÁPADNÉ  TATRY - Roháče  č.112             Turistický atlas list. 28, 57, 58  
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na termálnom kúpalisku Oravice červenou značkou smerom Tichá dolina.
<<<  Najväčším lákadlom Oravíc je geotermálna voda s teplotou 57°C, vyvierajúca z 1606 m hlbokého vrtu. Oravice sú
prepojené cez Mihulčiu a Blatnú dolinu s pohorím Roháčov a cez Tichú a Chocholovskú dolinu sa viažu na Poľské územie.
Ležia v nadmorskej výške 780 až 930 metrov, pričom okolité vŕšky dosahujú 1200 až 1600 metrov. Medzi nimi sa vyníma
Osobitá (1687 m n. m.) a Bobrovec (1863 m n. m.) s možnosťou výhľadu na poľské Tatry a severnú časť Vysokých Tatier.
Oravice sú jedinou lokalitou na Orave s prírodnou geotermálnou vodou. Na kúpeľné využitie sa riedi vodou z druhého
geotermálneho vrtu, ako aj vodou z prírodných prameňov. V súčasnosti sa teplota vody v dvoch bazénoch pohybuje v
rozmedzí 36°C - 41°C. Vyhovuje to domácim návštevníkom i zahraničným turistom, lebo môžu celoročne do neskorých hodín
využívať sírano–vápenato-horečnatú vodu s vysokým obsahom železa. Voda v Oraviciach patrí medzi významné termálne vody
na Slovensku s liečivými účinkami najmä na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek.  >>>  Zabočíme
asfaltovou cestou okolo starého prírodného termálneho kúpaliska do Tichej doliny. Počasie nie je najlepšie aj keď nie je chladno,
oblačnosť je veľmi nízka a v doline sa ešte prevaľujú chuchvalce hmly. V roku 2007 keď sme tu posledný krát boli, za Juráňovým
potokom nové kúpalisko bolo v čiastočnej prevádzke s veľkým staveniskom, nové kúpalisko je už komplet hotové. Vpravo
dominuje veľký tobogan. Medzi starým a novým kúpaliskom je postavený pekný amfiteáter. Potok je vyregulovaný a všade je
rozsiahly trávnik. Kúpaliska spolu s lyžiarskymi svahmi a okolitou prírodou vytvárajú rozsiahle možnosti relaxu aj pre tých
najnáročnejších. Postupujeme cestou Tichou dolinou až prídeme na rozsiahlu lúku kde vľavo stojí salaš Oravice. Salaš stojí
na kraji lesa pod mohutnými ihličnanmi, pekne upravené okolie, nádherné miesto. Prichádzame na rázcestie Pod Šatanovou
kde odbočíme vpravo červenou značkou do Juráňovej doliny. Prechádzame dreveným mostíkom ponad Juráňov potok na ďalšiu
rozsiahlu lúku ktorou prichádzame k smerovníku v ústi Juráňovej doliny. Od smerovníka odbočuje žltá značka do Bobroveckej
doliny. Na trase je postavených niekoľko informačných tabúľ. Prechádzame mostíkom a vstupujeme do ústia Juráňovej
doliny – časť  Tiesňavy. <<<  Juráňová dolina, 4km dlhá zalesnená dolina nachádzajúca sa v Oravickej kotline. Ústie doliny
tvorí 1km dlhá vápencová Tiesňava. Dolina je prístupná chodníkom a lávkami. Z hľadiska botaniky je  dolina zaujímavá pestrou
kvetenou a tzv. výškovým zvratom výskytu vysohorských rastlín. Rastliny ktoré sa v pohoriach vyskytujú spravidla  v subalpínskom
a alpínskom stupni sa v Juráňovej doline vyskytujú vo výškach okolo 900m. V doline sa nachádza jedno z najnižšie položených
prirodzených výskytov kosodreviny. Tento jav podmieňuje studená klíma Tiesňavy v ktorej sa dlho udrží sneh  a v lete je krátky
slnečný svit. Úzky kaňon Tiesňavy je vytvorený  medzi Ježovým vrchom a Čaplovkou, povyše Tiesňavy  a rozkladajú dve  dlhé
poľany, poľana Šivarná nachádzajúca so vo výške  okolo 935-960m  a poľana Juráňová nachádzajúca sa vo výške okolo 965-1070m.
Na konci sa dolina delí na dve časti hlavná  juho-východná časť ide pod Bobrovec 1665m a vedľajšia časť severo-východná ide
 pod Veľkú Furkasku. Bobrovec je zároveň aj najvyšší vrchol v okolí doliny. Názov doliny pochádza pravdepodobne od priezviska JURAN vyskytujúceho sa v 17. storočí v obci Liesek, ktorej patrili pastviny v Juraňovej doline. V druhej polovici 18. storočia
sa v Juráňovej  pod Furkašskou ťažila železná ruda. ktorá sa dopravovala cez  sedlo Umrlá . V rokoch 1885-86 oravské panstvo
postavilo cez Tiesňavu v Juráňovej doline 930m dlhý drevený most na uľahčenie vývozu dreva z horných partií doliny. Po moste
sa vozilo drevo až do roku 1935 kedy ho zničila mimoriadne silná povodeň.  Ešte v tom istom roku bol vybudovaný turistický
chodník miestami vytesaný v skale. V roku 1974 sa dolina stala  prírodnou rezerváciou. >>>  Prechádzame chodníkom, novo
opravenými drevenými rebríkmi a lávkami. Trochu širšie miesta sa striedajú z užšími až prichádzame do najkrajšej a najužšej
časti tiesňav. V týchto miestach sa  vozilo drevo po moste dlhom 930 m ktorý viedol ponad potok na drevných trámoch, až do
roku 1935 kedy ho zničila mimoriadne silná povodeň. Z dôvodu priechodnosti doliny musel biť  chodník vytesaný do bočnej skaly.
Prechádzame ponad nádherné hlboké kamenné koryto potoka. Chodník okolo potoka je zabezpečený reťazou. Skoro kolmé
steny tiesňavy sú porastené trávou a machom, miestami zo stien vyrastajú ihličnaté stromy.  V hornej časti tiesňavy je niekoľko
nádherných zákutí ktoré vytvoril Juráňový potok.  Postupne tiesňava prechádza do širšej doliny a lesom vystupujeme do sedla
Umrla. Je tu prístrešok kde sa dá ukryť v prípade zlého počasia. Podľa ľudového podania sedlo dostalo názov podľa tragédie
ktorá sa tu odohrala. V drevenej kolibe tu vraj pri požiaru zomrelo 12 ľud. Pomaly schádzame do Bobroveckej doliny k smerovníku
rázcestie pod Umrlou. <<<  Bobrovecká dolina je najdlhšou dolinou v Oraviciach, jej rozloha je 9 km². Do doliny sa
vstupuje na rázcestí v  Oraviciach  modrá značka ,  končí v Bobroveckom sedle. Južnú stranu doliny tvorí časť od Lúčnej  sez
Kasne a Domčinú po Osobitú. Zo severnej strany Jambor,  Bobrovec, Rovienky, Kíčer, Umrlá, Ježov Vrch. Najkrajšia časť
boroveckej doliny je tiesňava - Skalná brána. Tamer celou dolinou tečie Bobrovecký potok. Celá dolina je hlavne z vápencov
i dolonitov. Horná časť doliny je klasickým príkladom riečnej doliny. Názov doliny pochádza od názvu obce Bobrov založenej
okolo roku 1600. V roku 1615 mal právo vypásania doliny Šoltýs z Trstenej. Dolina bola jednou z kolísiek zbojníkov  hlavne v
Suchej doline kde ukrývali svoje poklady. Napriek tomu, že celá dolina je na teréne TANAP-u dolinou po odbočku na sedlo
Umrlá vedie asfaltová cesta, krorá pokračuje štrkovou cestou až po hornú časť doliny. V minulosti sa z okolitých vápencov
pálilo vápno, základy vápenných pecí sa zachovali dodnes. V súčasnosti je Bobrovecká dolina vodným zdrojom Oravského
skupinového vodovodu zásobujúcim pitnou vodou takmer všetky oravské mestá a obce.  >>>  Od smerovníka pokračujeme
modrou značkou dolu dolinou po asfaltovej ceste. V ústi doliny odbočuje z cesty viacero úzkych cestičiek a chodníkov pokrytých
asfaltom. Je to sieť ciest a chodníkov ktoré tu boli vybudované ako bezbariérová možnosť dostať sa do lesa aj ľuďom odkázaným
na invalidný vozík. Prechádzame okolo Prístrešku so znakom Tatranského Národného parku Oravice až prídeme k prírodnému
termálnemu kúpalisku. Niektorý členovia sa rozhodli využiť termálne kúpalisko, ostatný sa autami dopravíme do Zuberca a
 pokračujeme červenou značkou k horárni Brestová kde je expozícia múzea Oravskej dediny. <<<  Osada Zwberczyc vznikla
na podroháčskej náhornej planine v roku 1593. V dobe založenia mal Zuberec šoltýstvo a päť sedliackych domov. Obyvatelia
neodvádzali spočiatku hradnému panstvu nijaké dávky. Ešte aj v roku 1598 osada Zubercze nebola dobudovaná , preto ju
nezdanili. V roku 1604 Zuberec zanikol. Bolo to zapríčinené plienením hajdúchov pri povstaní Štefana Bocskayho proti kráľovi
Rudolfovi II. na obranu šľachtických práv a protestantského náboženstva. Zuberec nebol obývaný ani pri sčítaní domov roku 1608.
Spomína sa až v roku 1609, ako nová osada Zubercza. V roku 1612 dal palatín Juraj Thurzo zuberskému šoltýsovi Jakubovi
Baranovi donačnú listinu, v ktorej určil všetky práva a povinnosti osadníkov. Ustálil aj chotár dediny, ktorý ohraničil z juhu,
juhovýchodu a východu hrebeňmi Karpatského pohoria a zo severu chotárom obce Habovka. V rokoch 1624-1626 žilo v
Zuberci 12 rodín a okolo 60 ľudí. Za kuruckých bojov bola dedina opäť spustošená. Skaza dediny bola dovŕšená v roku 1683,
keď zadný voj vojsk poľského kráľa Jána Sobieskeho, zložený z litovských a kozácko-tatárskych vojakov, Zuberec úplne vyplienil.
Vojaci zobrali obilie, odohnali dobytok a čo neodvliekli, zničili. Po kuruckých bojoch a litovskom pustošení sa dedina začala opäť
zaľudňovať. V roku 1755 bolo v Zuberci pálenie vápna už dosť rozvinuté. Šoltýsi mali valchu na súkno. (Zariadenie na
ubíjanie – lisovanie natkaného riedkeho súkna z vlny.) Obec spravovali až do zavedenia tereziánskeho urbáru v roku 1763 šoltýsi.
Boli to dediční richtári s právom slobodného pozemku, mletia obilia, výseku mäsa, varenia piva a súdneho rozhodovania v
menších sporoch.  >>>  Značka prechádza uličkami Zuberca až vyjdeme z obce. Je nízka oblačnosť a nie je vidieť okolité vrchy.
Značka za mostom cez Roháčský potok zabočí vľavo do lesa a vedie až po múzeum lesným chodníkom. Chodník je upravený
vysypaným  drobným kamením. Aj keď nie je ideálne rovný, vždy je lepšie prechádzať chodníkom ako po asfaltovej ceste.
Po 45 minútach prichádzame k vstupnej bráne múzea. Kúpime si vstupenku a začíname prehliadku. <<<  Múzeum je umiestnené
v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Základný kameň bol položený 24.9.1967, v roku 1975 bolo sprístupnené
verejnosti. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu.
Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v
niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Každá
časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske
stavby (domy, usadlosti, komory, senníky, salaš ai.), remeselnícke objekty (kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) i technické stavby
(mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu.
Múzeu dominuje drevený kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15.storočia. Kostol s neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným
prenosným barokovým organom je ozajstným klenotom múzea. Bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie
technických a úžitkových plodín približujú návštevníkom život na Orave v minulosti. Zariadenie domov a chov domácich
zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín) umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti. >>>
  Prechádzame múzeom podľa informačného bulletinu ktorý dostaneme pri vstupe do múzea. Striedajú sa tu domy rôznej
konštrukcie, rozdielnej veľkosti ktorá závisela od majetnosti užívateľa domu. Toto múzeum je jedinečné tým že sú tu praktické
ukážky. Vodný mlyn je funkčný, poháňa ho voda z potoka Stedená. Aj keď tiekla slabo, po naplnení niekoľkých komôr vodného
kolesa došlo k pretočeniu kolesa. Chovajú v gazdovskom dvore zvieratá. Koza, nádherný baran a hydina. Ideálne pre deti z mesta.
Krčma u mlynárky ktorá je situovaná v mlyne poskytuje občerstvenie a suveníry. Veľmi pekné múzeum ktoré sa oplatí vidieť.
Pri vchode múzea je veľmi dobrá koliba kde sa občerstvíme  a červenou značkou sa vrátime do Zuberca.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník pri  termálnom kúpalisku Oravice
-
-
Spoločná fotografia pred smerovníkom pri termálnom kúpalisku Oravice
-
-
Termálne kúpalisko Oravice v pozadí lyžiarske svahy Oravice.
-
-
Miestne vyhľadávaný Salaš Oravice.
-
-
Smerovník v ústi Juráňovej doliny.
-
-
Ústie Juráňovej doliny so vstupným rebríkom.
-
-
Ústie Juráňovej doliny so vstupným rebríkom.
-
-
Trochu širšie dno Juráňovej doliny.
-
-
Vľavo sú umiestnene drevené trámy ktoré znázorňujú kadiaľ viedla niekedy cesta dolinou. Bola položená na
drevených trámoch nad potokom. Po zničení cesty musel biť chodník Juráňovou dolinou vytesaný v bočnej
skale nad Juráňovým potokom.
-
-
Nad týmto korytom viedla niekedy cesta po trámoch v dĺžke 930 m.
-
-
Ústie jednej z najkrajšej časti doliny s nádherným skalnatým korytom Juráňového potoka.
-
-
Nádherný mierny meander Juráňového potoka.
-
-
Nádherný mierny meander Juráňového potoka.
-
-
Záver Juráňovej doliny kde prechádza z úzkej skalnej doliny do lesa.
-
-
Smerovník v sedle Umrla.
-
-
Pri smerovníku v sedle Umrla v pozadí prístrešok na ochranu pred nepriaznivým počasím.
-
-
Pri smerovníku Rázcestie pod Umrlou v Bobroveckej doline.
-
-
Smerovník Rázcestie pod Umrlou v Bobroveckej doline.
-
-
Na ceste v Bobroveckej doline.
-
-
Brána do Tatranského Národného parku Oravice.
-
-
Pred vstupnou bránou múzea Oravskej dediny.
-
-
Dolnooravský rínok.
-
-
Zemiansky dom z roku 1752 v ktorom bola kedysi súkromná latinská škola v ktorej učil aj slovenský
básnik P. O. Hviezdoslav z Vyšného Kubína. 
-
-
Otvorené ohnisko v dome drobného roľníka postavený v roku 1790 zo Zaškova.
-
-
Pred domom drobného roľníka zo Zaškova.
-
-
Predná izba remeselníckeho domu z Veličnej.
-
-
Novoť - vodný mlyn. Mlyn na povrchovú vodu patril rodine Rončákovcou. V súčastnosti je v objekte umiestnená
Krčma u Mlynárky.
-
-
Trojmetrové koleso je poháňané vodou z potoka Studená. Predlohový hriadeľ súčasne poháňal aj okružnú
pílu na výrobu šindľov.
-
-
Hornooravský rínok.
-
-
Vasiľovo – predná izba usadlosti bývalého šoltýsa ( 1839 ).
-
-
Podbiel – usadlosť stredného roľníka z roku 1832.
-
-
Zábrež – drevený kostol sv. Alžbety.
-
-
Obraz na hlavnom oltári ( 1806 ) predstavuje výjav zo života sv. Alžbety Uhorskej.   
-
-
Pred domom na Dolnooravskom rínku.
-
-
Hornooravský rínok.
-
-
Študovanie popisu trasy v múzeu Oravskej dediny.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Západné Tatry / Juráňova dolina /
                                  Fotogaléria – Kultúrne pamiatky  / Múzeum Oravskej dediny /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist