aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

7. Folkmarska skala - Perlová dolina
                                 Dňa 3.03.2012 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                           Prechod Folkmarskou skalou.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Miklinpark – Diľovaná dráha – Folkmarská slala – Kojšov – Strieborná – Perlová dolina
 
                      Mária Huta časť Gelnce, ŽSR Žakarovce
 
Dĺžka trasy :  16.5  km         Prevýšenie : 550 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Muller, Papcun, Gaľa, Čupaj, Čupajová, Gengeľ, Sakmár, Sakmárová, Kandrik, Mosin, Šefčíková      
 
Nečlenovia KST MŠK : 1 účastník                   
           
                       
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice  č.136  
 
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115         Turistický atlas list. 181, 141 
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname z autobusovej zastávky Miklinpark na ceste z Jakloviec do Košíc. Žltou značkou postupujeme po ceste
naspäť do kopca, v zákrute značka odbočí z cesty vľavo do lesa a pokračuje lesnou cestou súbežne s hlavnou cestou
smerom Folkmarské sedlo. Po čase cesta vyústi z lesa na rozsiahle lúky nad Folkmárom. Pred nami leží Hnilecká
dolina s Folkmárom v pozadí biela škvrna vápencového lomu na kopci Kurtová skala nad Jaklovcami. Ťaží sa tu
vápenec pre Vápenku Margecany. Vľavo pohľad na Striebornú. Pokračujeme vľavo popod les tu už je vyznačený
náučný chodník Diľovaná dráha. <<< Uhliarstvo patrilo počas niekoľkých storočí ( na Slovensku až do r. 1918 ) medzi
najdôležitejšie a preto veľmi vážené povolania a spolu s baníctvom tvorilo základ vtedajšej remeselnej výroby, v hámroch,
 najmä v železiarstve,  kováčstve, šperkárstve a zbrojárstve. Preto uhliari a drevorubači mali malí aj isté kráľovské výsady,
  Prídel potravy, náradie, pôdy a boli oslobodený od vojenskej služby.  Okolitý kraj bol pre uhliarstvo a baníctvo priam
stvorený. Hornaté a bohato zalesnené okolie ponúkalo najrozmanitejšie druhy dreva na výrobu dreveného uhlia pálením.
Pri doprave dreva z narúbaných stromov slúžili splavné potoky, výdatne zásobovane vodou z okolitých stráni a dolín.
Drevo sa dopravovalo k miestu pálenia aj na špeciálnych upravených saniach,  popod ktoré sa podkladali naštiepané
kúsky dreva. Spodok saní uhliari mazali vyškvarenou kožkou zo slaniny, aby sa sane lepšie kĺzali po naštiepaných
kúskoch dreva. Na pálenisku uhliari postavili míľu ( milier ) dômyselne uloženú hromadu dreva určenú na pálenie uhlia.
Základ míle tvorilo suché raždie prikryté dlhými trieskami a volalo sa zápalka, pretože tam sa zapaľovala keď bola
dokončená. Táto zápalka sa ešte oblepila smolou zo stromov, aby sa dala lepšie zapáliť. Zápalku potom uhliari úhľadne
obložili siahovicami. Siahovice boli poukladané vedľa seba postojačky smerom do kolesa. Len na jednom mieste sa
nechal otvor nie väčší ako klobúk, ktorým sa po dokončení míle vkladala dlhá tyč s otvoreným ohňom ktorým sa
zapaľovala zápalka a teda celá míľa. Vrch bol zakončený krátkymi kusmi dreva aby bola okrúhla. Celá míľa obsahovala
toľko dreva, ktorá by  sa zmestila do 12 furmanských vozov. Míľu potom uhliari obalili do čečiny a zasypali hlinou a 
humusom. Po zapálení míle keď raždie a triesky začali čmudiť, uhliari upchali otvor, ktorým míľu zapálili. Bolo dôležité
aby drevo nezhorelo, ale aby len pri tlení zuhoľnatelo, zbavilo sa vody – a tak sa zvýšila jeho výhrevnosť. Míľu bolo
treba strážiť aby nezhorela, v prípade potreby ju bolo potrebné hasiť vodou alebo zeminou, aby bolo  udržané tlenie.
Správne horenie naznačoval belavý alebo modrastý dym. Proces tlenia trval dva dni, niekedy tri dni a keď sa už v míli
nič nedialo, keď už nehorela, míliari začali míľu odkrývať.  Horúce kusy dreva uhlia museli ešte niekoľko dní chladnúť,
aby ju mohli furmani odviezť. >>> Postupujeme náučným chodníkom, ktorý je síce bez snehu ale cesta je pokrytá ľadom,
veľmi sa šmýka a preto je potrebné dávať veľký pozor. Okolo chodníka sú postavené informačne tabule. Pod Ostrým
hŕbkom prichádzame do miest kde v 2. Svetovej vojny pôsobili partizánske skupiny, je tu na ich počesť postavený
pamätník. Východným svahom pomaly vystupujeme na vrchol Folkmarskej skaly. <<< Bralnatý vrchol Folkmarskej
skaly (915 m) sa nachádza na bočnom hrebeni Volovských vrchov (ktorý sa tiahne od Kojšovej hole cez Okrúhlu a
 Murovanú skalu) v Slovenskom rudohorí, neďaleko známej Kojšovskej hole priamo nad obcou Kojšov (rodisko
Juraja Jakubiska). Poskytuje nádherné výhľady do blízkeho i ďalekého okolia. V prípade priaznivého počasia možno
pozorovať aj Vysoké Tatry.  Z geomorfologického hľadiska Folkmarská skala patrí patri do Slovenského rudohoria,
celku Volovské vrchy a podcelku Kojšovská hoľa. Slovenské rudohorie je budované kryštalickými horninami, pričom
na určitých miestach tvoria sa na nich nachádzajú hrubé súvrstvia svetlosivých vápencov a dolomitov vystupujúcich
na povrch. V nich sa nachádzajú úzke, hlboko vrezané kaňonovité riečne doliny tvaru „V“, strmé bralnaté svahy a
skalné útvary akými sú okrem Folkmarskej skaly. >>> Je pekné slnečné počasie, teplota sa pohybuje okolo nuly,
z tohto dôvodu je dobrá viditeľnosť. Je vidieť pekné zasnežené štíty Vysokých Tatier. Urobíme spoločnú fotografiu
na vrchole a pokračujeme vľavo dole svahom do sedla Zemičky. Zostup je veľmi náročný keďže pod lístím sa skrýva
ľad. Z cesty pod sedlom Zemičky sa zjavuje výhľad na skalné zrázy pod vrcholom Folkmarskej skaly. Prichádzame
do obce Kojšov. <<< Obec Kojšov vznikla pravdepodobne koncom 13.storočia na území Jekelfalussyovcov. Podľa
dostupných historických prameňov sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto rokov neskôr, keď pripadla
panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov. Názov
obce je odvodený najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej
podoby slovanského zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov možno uviesť
tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku 1375 a konečne aj
dnešnú podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že obec bola
dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej kolonizácie, ktorá postupovala z východu. Noví pastierski kolonisti
tak vtlačili svoj nový národopisný ráz, ktorý sa doteraz zračí v reči, zvykoch, náboženstve, ako aj v povahových rysoch
obyvateľstva. >>> Z Kojšova pokračujeme modrou značkou vpravo okolo obecného úradu, rodného domu Juraja Jakubiska
po chvíli odbočíme vpravo ulicou von z obce a pokračujeme lesnou cestou. Spočiatku značka vedie lesom, po chvíli
vyjdeme na rozsiahle lúky smerom na Striebornú. Odtiaľ je pekný výhľad na prístupovú dolinu do Kojšova, masív
Folkmarskej skaly, sedlo Zemičky a začiatok hrebeňa Murovanej skaly. Prechádzame lúkami miestami porastenými
krovím až dôjdeme na Striebornú. Tu si dáme chvíľu na občerstvenie. Pokračujeme modrou značkou dole lesom až
vyjdeme na lúčne svahy Perlovej doliny nad súkromnými chatami. Zídeme na asfaltovú cestu ktorou pokračujeme dolu
dolinou. Prechádzame okolo nádherných zrubových chát ktoré tu boli postavené. Značka po čase odbočí vľavo cez
potôčik smerom do Gelnici, pokračujeme cestou až na hlavnú cestu do Gelnici, zabočíme vpravo po ceste až k mostu
cez Hnilec. Prejdeme mostom do časti Mária Huta časť Gelnice. Za traťou zabočíme vpravo na ŽSR Žakarovce.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Miklinpark zastávka SAD, začiatok trasy.
-
-
Čierna hora pohľad zo žltej značky.
-
-
Žltou značkou po lesnej ceste nazývanej „ Diľovaná dráha “ smerom na Folkmarskú skalu.
-
-
Pamätník partizánskym skupinám ktoré pôsobili v týchto horách.
-
-
Vrchol Folkmarskej skaly v pozadí Plejsy, za nimi hrebeň Vysokých Tatier pohľad z vrcholu Folkmarskej skaly.
-
-
Plejsy, za nimi hrebeň Vysokých Tatier pohľad z vrcholu Folkmarskej skaly.
-
-
Skalné steny pod vrcholom Folkmarskej skaly.
-
-
Kojšov v pozadí Strieborna pohľad z vrcholu Folkmarskej skaly.
-
-
Smerovník v sedle Zemičky.
-
-
Skalné steny pod vrcholom Folkmarskej skaly pohľad zo sedla Zemičky.
-
-
Na ceste zo sedla Zemičky do Kojšova.
-
-
Strieborná pohľad sponad Kojšova.
-
-
Vľavo Folkmarská skala vpravo Zlatník pohľad z modrej značky nad Kojšovom.
-
-
Chvíľa oddychu na Striebornej.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Miklinpark – Folkmarská skala /
                                  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšov – Strieborná – Perlová dolina  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-