aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

17. Kojšovská 25
                               Dňa 15.07.2012 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                        Kojšovská 25 - ka.
 
 
Usporiadateľ :  KST Horal Kojšov
 
Trasa akcie :   Kojšov - Strieborná - Kojšovská hoľa - Sedlo Suchým vrchom - Turniska - Kojšov
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Muller, Papcun, Gengeľ,
 
      
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice  č.136              Turistický atlas list. 180,181  
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Kojšov spred obecného úradu. <<< Obec Kojšov vznikla pravdepodobne koncom 13.storočia na území
Jekelfalussyovcov. Podľa dostupných historických prameňov sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto rokov
neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských, neskôr
Turzovcov. Názov obce je odvodený najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo
skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov
možno uviesť tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku 1375 a
konečne aj dnešnú podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že obec bola
dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej kolonizácie. >>> Trasu začíname modrou značkou hore ulicou  okolo
rodného domu Juraja Jakubiska, po chvíli odbočíme vpravo ulicou von z obce a pokračujeme lesnou cestou. Spočiatku
značka vedie lesom, po chvíli vyjdeme na rozsiahle lúky smerom na Striebornú. Odtiaľ je pekný výhľad na prístupovú
dolinu do Kojšova, masív Folkmarskej skaly, sedlo Zemičky a začiatok hrebeňa Murovanej skaly. Prechádzame lúkami
miestami porastenými krovím až dôjdeme na Striebornú. Tu odbočíme vľavo červenou značkou smerom na Kojšovskú
hoľu. Prechádzame hustejším lesom Striebornej. V časti Pri obrázku sa nachádzajú rozsiahly polom, ktorým vedie
značka do náročnejšieho stúpania na hrebeň, ktorý nás privedie postupne na rozsiahly lúčnatý porast juhozápadného
svahu Ždiaru. Raj pre zberačov čučoriedok. Značka vedie okolo lesa, pred nami leží Zlatoidská hora, pod ňou stojí chata
Erika. Už viac rokov je uzatvorená škoda tejto chaty. Opustíme lúku a nízkym lesíkom vystupujeme smerom na Kojšovskú
hoľu. Po chvíli vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá nás privedie na vrchol Kojšovskej holi. <<< Kojšovská hoľa (        nem.         Koischdorfer
Höhe, maď. Kojsói-tétő) je najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo        Volovských vrchoch        a
meria / 1 245,7 m n. m. /. Neodmysliteľnou súčasťou Kojšovskej hole sa od roku 1988 stalo Meteorologické radiolokačné
observatórium postavené v tesnom susedstve kóty označujúcej vrchol Kojšovskej hole. >>> Na vrchole je celkom pekné
počasie s vysokou oblačnosťou, preto sa na vrchole zdržíme dlhšie, vnímame nádherný kruhový výhľad z vrcholu. Kojšovská hoľa
patrí medzi najkrajšie vrcholy s kruhovým výhľadom. V prípade pekného počasia je dovidieť veľmi ďaleko. Na východe vidieť
hrebeň Slanských vrchov. Na juhu rozsiahla oblasť Slovenského krasu. Juhozápadným smerom Revúcka vrchovina. Na
západe vidieť dominantnú čiapku Kráľovej holi. Severozápadným smerom zubatý hrebeň Vysokých Tatier pod nimi rozsiahla
planina Levočských vrchov. Na severe vidieť hrebeň Braniska a Čergova. Po čase pokračujeme žltou značkou do sedla pod
Kojšovskou hoľou. Zo sedla červenou značkou vľavo cez lyžiarske svahy k čajovni Katka, kde sa občerstvíme a oddýchneme si.
Ďalej  červenou značkou cez lyžiarsky svah k vrcholovej stanici sedačky zo Zlatej Idky, značka odbočí vľavo do lesa okolo
najväčšieho mraveniska v tejto časti Kojšovských vrchov. Schádzame dolu lesom kde sa striedajú polomy s hustým a 
vysokým lesom. V Idčianskom sedle odbočíme vľavo žltou značkou smerom do Sedla pod Suchým vrchom. Značka spočiatku
  vedie polomom ale potom hustým a vysokým lesom až prídeme do sedla. Zabočíme vpravo zelenou značkou hrebeňom
Murovanej skaly cez Suchý vrch, Krížny hrb, sedlo pod Krížnym hrbom kde značka odbočí z hrebeňa a sleduje juhozápadný
bočný svah. <<< Prírodnou zvláštnosťou v celo pásme masívu Murovanej skaly sú bralá, skalné útvary, steny, skalné ostrohy.
Bizardné krasové útvary sú lokálne a okrajové. Morfologický a krajinársky je najhodnotnejší súbor skalných veží – Turní
alebo / Turniská / v juhozápadnej časti územia, ktoré pohľadovo dominujú nad okolitým lesným porastom. Súbor veží a
 brál je viac menej usporiadaný do kruhu. Pozoruhodným útvarom je veľká skalná brána a ďalšie prejavy povrchového
zvetrávania vápencov. Ide o perforáciu skalnej hmoty, ktorej dno sa nachádza približne na úrovni terénu. Následkom
mechanického zvetrávania a odnosu hornín je deštrukcia skalného masívu a vznik skalných veží rôzneho tvaru. Podstatná
časť skalných útvarov je tvorená svetlým wettersteinským vápencom. V okrajových častiach vystupuje i tmavý gutensteinský
dolomit a vápenec. >>> Postupne sa začínajú zjavovať samostatne stojace skaly v lese. Nad Turniskami odbočíme zo zelenej
značky vľavo dole lesom až prídeme k nádherným skalným útvarom nazývaný Turniska. <<< Zlepencové veže s veľkým
skalným oknom ukryté v lese poskytujú položené i previsnuté lezenie v strope klenby, v ľahkých i extrémnych cestách.
Turniská svoju históriu začali písať už dávno no do popredia sa táto oblasť dostala až organizovaním skalolezeckých
pretekov v 80. rokoch. Teraz oblasť obsahuje okolo 70 ciest a veľa dobrých bouldrov. Výhodou je možnosť lezenia i
za daždivých dní. >>> Prechádzame žltou značkou medzi skalnými útvarmi, cez nádherné vysoké skalné okno až zídeme
dolinkou ku Kojšovskému potoku, zabočíme vpravo dole dolinou. Na lúke pred Kojšovom je poskytnuté občerstvenie.
Zídeme do obce kde je koniec trasy.        
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Vrchol Kojšovskej holi. V pozadí je budova meteorologického radiolokačného observatória.
-
-
Vrchol Kojšovskej holi. V pozadí je budova meteorologického radiolokačného observatória.
-
-
Pamätný kameň na počesť obetiam vlnam cunami v Japonsku. Kameň je uložený pri mierových kameňov
postavených na južnom svahu Kojšovskej holi.
-
-
Kamenná tabuľa mierových kameňov na Kojšovskej holi.
-
-
Najväčšie mravenisko ktoré sa nachádza pri vrcholovej stanici sedačkovej lanovky. Stále keď okolo prechádzame,
fotíme ho a pozorujeme ako každý rok sa zvúčšuje. To znamená že príroda je čistá a mravcom sa darí.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšovská hoľa /
                                  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Turniská  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-

 

TOPlist