aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

8. SLovenský raj - Sokolia dolina
                                   Dňa 7.3.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                             Zimný prechod Slovenským rajom - Sokolia dolina.
 
 
Usporiadateľ :  Regionálna rada KST Spišská Nová Ves
 
Trasa akcie :   Spišské Tomášovce – Tomášovský výhľad – Prielom Hornádu – Tomášovská Bela –
 
                        Sokolia dolina – Záver Sucha Bela – Podlesok - Hrabušice - Vydrník
 
Dĺžka trasy  :  24 km           Výškové prevýšenie : 700 m         Čas trasy : 9.15-16.20 hod
 
Členovia KST MŠK : Šlacký, Regeš, Gengeľ
 
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124   Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Spišské Tomášovce zelenou značkou smerom Tomášovský výhľad. <<< Samotná obec vznikla na
prelome 12. a 13. storočia. Založil ju istý Tomáš, syn Botu (Botch), po ktorom nesie aj svoje pomenovanie. Dozvedáme
sa to zo zachovaných listinných prameňov. V roku 1217 kráľ Ondrej II. z rodu Arpádovcov vymenil Tomášovi jeho zem,
ktorú vlastnil na Spiši, za inú zem v Novohradskej stolici nazývanú Lengend. Predtým však Tomáš na neobrábanej
ploche namáhavou prácou a na vlastné náklady vybudoval dve veľké dediny. Aj keď sa konkrétne mená dedín nespomínajú,
na základe ďalších písomností vieme, že sa to vzťahuje na dnešné Spišské Tomášovce a Arnutovce, ktoré sa nazývali
aj Veľké a Malé Tomášovce. Prvé písomné zachytenie názvu obce Spišské Tomášovce nachádzame v listine z roku 1229.
V roku 1415 časť obce získali do vlastníctva kartuziáni zo Skaly útočišťa. Neskôr vlastnili celú obec. Po zničení kláštora
a odchode mníchov v roku 1543 dedina pripadla opäť panovníkovi. Ferdinand I. ju v roku 1550 daroval Spišskej Kapitule.
Čiastočne sa dedina dostala aj do vlastníctva panstva Spišského hradu. >>> Počasie je pod mrakom, žiadny sneh.
Prechádzame obcou na lúky severne od Tomašovského výhľadu. Z lúk sú prvé výhľady smerom na Vysoké Tatry a 
okolie v prípade dobrého počasia. Lesom prechádzame na vyhliadkovú skalu Tomášovského výhľadu. <<< Skalná galéria
v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na
Vysoké Tatry. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa
"Michalova džura". Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský.
Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Tento fascinujúci vápencový
skalný blok, s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do
výšky 146 metrov. Tvorený je strmými, miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou
26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy. Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne
odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca
sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu
tejto turistickej atrakcie. >>> Pokračujeme vpravo chodníkom južnou stranou Tomašovského výhľadu, po chvíli chodník
zabočí vľavo strmo dole svahom k Prielomu Hornádu. Chodník je skalnatý a prerastený koreňmi stromov, preto je
potrebná zvýšená opatrnosť. Prejdeme cez Hornád, okolo smerovníka pod Čertovou sihoťou, cez lávku ponad
Biely potok, zabočíme vpravo smerom hore Tomášovskou Belou. Postupujeme dolinou, sneh nie je žiadny ale
potokom tečie veľa, miestami chýbajú rebríky a preto postup je veľmi náročný a miestami aj mokrý. Na niektorých
miestach na svahoch sú náznaky slabých ľadopádov. Prichádzame do ústia Sokolej doliny, zabočíme vpravo žltou
značkou hore dolinou. <<< Sokolia dolina je jedna z najdivokejšia tiesňava Slovenského raja a nachádza sa na
východných okrajoch planiny Glac. Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod
(obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi
zhora z planiny Glac. Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali.
V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom
(najvyšši v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza
priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek cez 75 metrov vysoký Závojový vodopád, ktorý dostal
meno na základe podoby jeho vodného prúdu s rozprestretým závojom. Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný,
Závojový, Vyšný. Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Prechod je iba po značkovaných
chodníkoch. >>>  V doline sa ešte na niektorých miestach udržal sneh, zvyšky ľadopádov z bočných svahoch. Dnom
tečie veľa vody preto je pohyb náročný. Množstvo vody ktoré tečie závojovým vodopádom dáva svojím hukotom tušiť
blízkosť vodopádu. Prvý krát mám možnosť vidieť vodopád s takým množstvom vody, nádherná scenéria mohutného
prúdu vody ktorá sa triešti na mnohých skalných prahoch vodopádu, voda ktorá padá do veľkých hĺbok,  neskutočný
huk padajúcej vody, zážitok ktorý si uchováte veľmi dlho. Stúpame rebríkom okolo hučiacej vody ktorá sa triešti do
mnohých vodných kvapiek. Na niektorých miestach vodopád je lemovaný zvyškom tenkými pruhmi ľadu. Prechádzame
lávkou ponad padajúcu vodu korytom vodopádu. Stúpačkami prechádzame okolo prvého skalného prahu ktorým začína
vodopád. Postupujeme divokou časťou doliny kde je sťažený pohyb. Prechádzame ponad Vyšný vodopád na ktorom je
ešte dosť ľadu. Postupujeme záverom doliny až vyjdeme na zelenú značku, zabočíme vpravo k Biskupským chyžkám,
kde už tradične si oddýchneme a pokračujeme žltou značkou na Malú Poľanu, vpravo modrou značkou širokou cestou
k vrcholu rokliny Suchá Bela. Z Malej Poľany smerom na juh v pozadí je vidieť vpravo typickú siluetu Havranej skaly,
vrchol vľavo ukončený kolmou stenou. V závere Suchej Belej   pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, vľavo
červenou značkou smerom Vydrník. Spočiatku značka vedie po širokej lesnej ceste kde za chvíľu odbočte z cesty vľavo
kde je jediná možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku kotlinu. Vrátime sa na cestu až prídeme k smerovníku
Nad Podleskom kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa. Tú už zostupuje pomerne strmo dolu lesom.
Na severnej strane sa nachádza ešte sneh a preto zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch stromov
a je potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča, zastavíme
sa v reštaurácii Harmanka kde si posedíme, oddýchneme. Pokračujeme cez most, okolo parkoviska na cestu.
Počasie sa nezlepšilo Tatry nie je vidieť. Postupujeme cestou, prejdeme cez most, Mýtom až vstupujeme do Hrabušic.
<<< Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. V ďalšom historickom
vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1284 je písomne doložený názov Capusdorf, z roku 1307 Kabuzdorf, z
 roku 1440 Kaposztafalva, z roku 1773 Hrabusicze, z roku 1786 Hrabussice, z roku 1920 Hrabošice, z roku 1927 Hrabušice.
Po maďarsky sa obec úradne nazývala Káposztafalu. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z
polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a
severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň
a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Bočný oltár sv. Anny
s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z
roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias
okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák
je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho.
Medené cibórium je z 15. stor. >>> Prechádzame obcou, okolo večne zatvoreného informačného centra, zabočíme vľavo
cestou smerom na Vydrník. Po opustení Hrabušic vľavo je vidieť rozložitý masív Slovenského raja. Pokračujúc cestou
obchádzame zľava kopček zvaný Hora a už pred sebou vidíme ŽSR Vydrník s obcou. Po chvíli prichádzame popod
železničný podjazd do Vydrníka. <<< Najstaršia zmienka o obci je z roku 1294. Obyvatelia sa zaoberali pôvodne
poľnohospodárstvom. Vo Vydrníku prevláda rímskokatolícky viera. Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1799 - 1801
na mieste starého gotického kostola, ktorý bol pôvodne založený v 13. storočí. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom
presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzalo sa  tu sídlisko z
doby Veľkomoravskej ríše. >>> Za podjazdom zabočíme vľavo na ŽSR.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Prítok z Veľkého Kyseľa do Bieleho potoka. Inak veľmi málo vody, teraz bolo problém prejsť na druhú stranu.
-
-
 
Na viacerých miestach chýbali lavičky, ktoré odniesla voda. " Vyhovujúce rebríky pre bezpečný prechod roklinami. "
Podľa môjho názoru vstupné do roklín sa má vyberať v tých roklinách, ktoré su po technickej stránke bezpečne
zabezpečené a nie aj v rolinách, ktoré sú zabezpečené takým to spôsobom.
-
 
Lavičky ktoré končia vo vode.
-
-
 
Ústie Sokolej doliny.
-
-
 
Bočný vodopád v začiatku rokliny.
-
-
 
Prvý pohľad na Závojový vodopád. 
-
-
 
Závojový vodopád predstavoval všeličo iné ale nie nežný a tichý Závojový vodopád.
-
-
 
Nádherná scenéria mohutného prúdu vody ktorá sa triešti na mnohých skalných
prahoch vodopádu, voda ktorá padá do veľkých hĺbok,  neskutočný huk padajúcej vody,
zážitok ktorý si uchováte veľmi dlho. 
-
-
Mohutný Závojový vodopád s množstvom prahov.
-
-
 
Vrchol Závojového vodopádu s mohutnými skalnými prahmi.
-
-
Vyšný vodopád.
-
-
-Vyšný vodopád.
-
-
Vodopády v závere doliny.
-
-
 
Posledné rebríky doliny v samom závere doliny.
-
-
 
Pokochaj sa aj krásami najlepšieho priateľa človeka. 
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovská Bela /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Sokolia dolina /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

 

TOPlist