aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

10. Prakovce - Kojšovká hoľa
                              Dňa 21.03.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                        Prechod  Kojšovskými vrchmi.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
  
Trasa akcie : Prakovce – Perlová dolina – Chata Erika – Kojšovská hoľa – Čajovňa Katka –
 
                      Sedlo pod Suchým vrchom – popod Turniska - Kojšov 
 
Dĺžka trasy :  25,5 km         Prevýšenie : 900 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Sakmar, Sakmarová, Regeš, Čupaj
 
Nečlenovia KST MŠK : 1 účastníci                               
                       
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice  č.136              Turistický atlas list. 141, 181  
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Gelnica zastávka. Prechádzame okolo schátraných budov cez Hnilec na hlavnú cestu, kde
zabočíme vpravo do Prakoviec. Pri vstupe do Prakoviec sa nachádza smerovník zo žltou značkou smerom na Kojšovskú
hoľu. <<< V roku 1368 uhorský kráľ Ľudovít I. nariadil revíziu chotára mesta Gelnica. Vlastníctvo obcí nájdených v tomto
chotári, medzi ktoré patrila aj Villa Praktonis, bolo znovu potvrdené mestu Gelnica. Táto revízia je vôbec prvou písomnou
zmienkou o obci Prakovce. Najvýznamnejší majiteľ obce Prakovce na začiatku 16. storočia bol určite Alexej I. Thurzo,
ktorý zastával vysoké správne a hospodárske funkcie v krajine. Alexej II. Thurzo je ďalší významný člen bohatej rodiny
thurzovskej rodiny a mal priamy vplyv na Prakovce i na tunajšie železné hámre, ktoré sa prvýkrát spomínajú roku 1586.
Za ich zakladateľa sa považuje Anton Roll, ktorého služby si v tejto lokalite objednal sám Alexej II. Thurzo. Anton Roll
(Rholl) bol podľa dostupných prameňov veľkopodnikateľ žijúci v Levoči. Ovládal celú produkciu aj spracovanie a vývoz
železnej, medenej a striebornej rudy na celom Spiši.  Od roku 1760 železiareň v Prakovciach, ktorá mala slovenské
pece a hámre, pracovala permanentne, bez väčších prestávok a Hnilecká dolina sa tak stáva dôležitým článkom
železiarskeho priemyslu na Slovensku. >>> Počasie nie je najlepšie. Na chodníku sa nachádza tenká vrstva snehu.
Po prechode Hutna sa objavujú prvé výhľady na Prakovce. Zamračené počasie obmedzuje výhľad. Prakovce je slabo
vidieť, okolité kopce sa strácajú v mrakoch. So stúpaním začína hrubnúť aj vrstva snehu. Vchádzame do Perlovej doliny
pri bývalej horárni Cimmerplac. Postupujeme hore dolinou, po chvíli odbočíme žltou značkou vľavo cez les. Snehu stále
pribúda. Chodník vyústi na prístupovú cestu k chate Erika. Tu už nás čakajú  nádherné scenérie vytvorené naviatym
snehom.  Miestami až 2 metre hrubá vrstva  nafúkaného snehu, ktorá vytvára nádherné snehové duny a previsy. Postup
cestou je dosť náročný z dôvodu hrubej vrstvy snehu. Po chvíli sa nám otvorí vľavo výhľad na západné svahy Ždiaru.
Prichádzame k chate Erika, ktorá je už niekoľko rokov zatvorená z dôvodu rekonštrukcie chaty. Spred chaty je vidieť
vrchol Kojšovskej holi. Prichádzame do sedla pod Kojšovskou hoľou, cesta na Kojšovskú hoľu je odhrnutá. Vystupujeme
na vrchol, smerom na východ je zamračené a nie je žiadna viditeľnosť. << Kojšovská hoľa je horský podcelok vo
východnej časti Volovských vrchov (súčasť Slovenského rudohoria). Na severe ho ohraničujú Hnilecké vrchy, na
severovýchode a východe Čierna hora, na juhu Košická kotlina a Holička, na juhozápade Pipitka, na západe Zlatý stôl.
Kojšovská hoľa vytvára od Škótskeho sedla na západe smerom na severovýchod klenbu s hladkým hôľnym reliéfom,
ktorá k východu náhle klesá chrbtom do priečnej preliačiny cez sedlo Jahodná.  Kojšovská hoľa je najvyšší vrch
rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch a meria 1 245 m n. m. Neodmysliteľnou súčasťou
Kojšovskej hole sa od roku 1988 stalo Meteorologické radiolokačné observatórium postavené v tesnom susedstve
kóty označujúcej vrchol Kojšovskej hole.  >>> Schádzame okolo mierových stĺpov k čajovni Katka. <<< Mierová hora je
umiestnená približne 250 m od meteorologickej stanice smerom na juh, na súkromnom pozemku Urbárskej a
Jakubiskovej spoločnosti Kojšov. V podobe 3 trojuholníkov je umiestnených 49 bielych stĺpov mieru, s nápisom Nech
pokoj vždy vládne na Zemi a Nech je mier na Slovensku (každý stĺp ma aj svoje číselne označenie). 49 stĺpov mieru
symbolizuje umiestnenie Slovenska na 49. rovnobežke. Trojuholníky vyjadrujú symbolickú podporu fyzickému,
duševnému a duchovnému rastu človeka. Projekt bol hodnotený ako projekt storočia a má symbolizovať zachovanie
mieru v Európe. Stĺpy mieru pre Slovensko sú darom Japonskej spoločnosti, ako prosba za svetový mier. >>> Pri
prechádzaní lyžiarskym svahom nad Zlatoidskou horou už bolo pekné slnečné počasie. Taktiež výhľad na vrchol
Kojšovskej holi je pekný. Od čajovne pokračujeme červenou značkou cez lyžiarsky svah, prechádzame lesom až
do Idčianského sedla kde odbočíme vľavo žltou značkou smerom do Kojšova. Cesta popod Okrúhlu je zaviata hrubou
vrstvou snehu, postup je náročný. Prechádzame sedlom Pod Suchým vrchom, vľavo cestou ktorá vedie bočným svahom
Suchého vrchu. Postupne s klesaním ubúda snehu. Pod Murovanou skalou už postupujeme po starom lístí. Schádzame
na cestu ktorou prichádzame do Kojšova.  <<< Obec Kojšov vznikla pravdepodobne koncom 13.storočia na území
Jekelfalussyovcov. Podľa dostupných historických prameňov sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto
rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských,
neskôr Turzovcov. Názov obce je odvodený najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo
zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce
Kojšov možno uviesť tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku
1375 a konečne aj dnešnú podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že
obec bola dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej kolonizácie, ktorá postupovala z východu. Noví pastierski
kolonisti tak vtlačili svoj nový národopisný ráz, ktorý sa doteraz zračí v reči, zvykoch, náboženstve, ako aj v povahových
rysoch obyvateľstva. >>>    
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Prakovce
-
-
 
Cesta k chate Erika.
-
-
 
Cesta k chate Erika. Neskutočné snehové záveje.
-
-
 
Vietor zo snehu vytvoril nádherné duny a previsy.
-
-
 
Vrchol Kojšovskej holi. Meteorologická stanica.
-
-
 
Kojšovská hoľa - vrchol v pozadí meteorologická stanica.
-
-
 
Mierové stĺpy na Kojšovskej holi.
-
-
 
Skipark Erika vpravo Zlatoidská hora.
-
-
 
Zlatoidská hora.
-
-
 
Kojšovská hoľa.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšovská hoľa /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 
 
TOPlist