KST Krompachy | 19. Trasou Slovenskej železnej cesty

Dňa 17.09.2011 uskutočnila sa turistická akcia.

Turistický pochod po trase Slovenskej železnej cesty.

Usporiadateľ : Mesto Gelnica

Mesto Krompachy

Slovenská železná cesta

Trasa akcie : Krompachy – Plejsy – Tatárkov kríž – Turzovské jazero – Slovenské cechy – Gelnica –

Banícke múzeum – Mária huta, Žakarovce – Žakarovské lúky - Krompachy

Dĺžka trasy : 25 km Prevýšenie : 710 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacka, Muller, Papcun, Nebeller, Sakmárová, Sakmar, Vozárova

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125 Turistický atlas list č. 140, 141

Popis :

Trasu začíname od Mestského úrad. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny

kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia

pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených

konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali

prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný

administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode

so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto.

Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli

v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. >>> Pred mestským úradom je prezentácia

účastníkov pochodu po trase Slovenskej železnej cesty. <<< Slovenská železná cesta je kultúrna cesta spájajúca miesta

bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov. Na území dnešného Slovenska predstavovalo

baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území. Jeho

technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie a výrobné

zariadenia na špici v európskom i celosvetovom meradle. > Pustíme sa ulicou okolo domu kultúry až prídeme na žltú

značku prichádzajúcu zľava. Značka vedie okolo hotela Plejsy, moderný novopostavený hotel, ktorý bol otvorený v

decembri 2003. Hotel má ubytovaciu kapacitu max 186 lôžok. Súčasťou hotela je aj priestranná reštaurácia, kaviareň,

kongresová sála, menšie školiace miestnosti, wellness, bowling, golfový trenažér a multifunkčné ihrisko. Pred hotelom

sú ďalšie možnosti vyžitia. Detské ihrisko a prístrešok s možnosťou opekania a posedenia pri ohni. Tradícia lyžovania na

Plejsoch siaha do roku 1952. Areál sa rozprestiera na severných svahoch Krompašského vrchu. Značka kopíruje cestu

ktorá vedie hore lyžiarskym svahom, popod sedačkovú lanovku, cesta zabočí vľavo cez les, pokračuje okolo čajovne Rotunda

odkiaľ už sú pekné pohľady. Cesta zatočí vpravo na Malé Plejsy, po chvíli prudko zabočí vľavo spať na lyžiarske svahy

okolo najstaršej lyžiarskej chaty na Plejsoch Energetik, vpravo na svah k horskému hotelu Hutník. Spred hotela sú

nádherne výhľady do Hornádskej kotliny, na hrebeň Braniska. Ďalej cestou k smerovníku Priehyba Plejsy – stretávajú

sa tu všetky štyri farebné značené chodníky. Pokračujeme zelenou značkou popod Krompašský vrch k Tatárkovému

krížu. Od Tatárkového kríža pokračujeme neznačenou lesnou cestou rovno dolu dolinou až prídeme na asfaltovú cestu,

pokračujeme k Turzovskemu jazeru. <<< Jazero pôvodne nebolo také veľké, avšak navŕšením hrádze v 19. storočí jeho

hladina stúpla. Malo aj svoj technický účel, pretože slúžilo na poháňanie hámrov a mlyna na drvenie rudy, ktorá sa

ťažila v niekdajších blízkych baniach. Jazero má 1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov. Turzovske kúpele

boli zriadené v roku 1899 a uvedené do činnosti v roku 1903. Využívané boli najmä obyvateľmi Budapešti a Debrecínu.

Pri jazere stála ( a dodnes stojí pod menom Praha ) hlavná budova s vodoliečbou a inhaláciami. Pribudol aj objekt

Budapešť, no tento vyhorel. Súčasťou liečebného zariadenia sa stala nemocnica a jedáleň. Kúpeľní hostia sem prichádzali

s noblesou na kúpeľnom koči, ktorý ťahali tri páry koní. Súčasťou zariadenia bol malý dom, v ktorom bývala päťčlenná

cigánska kapela. Tá hosťom denne vyhrávala. Nechýbali ani tenisové kurty. >>> Odbočíme zo značky, okolo školy v

prírode prídeme k jazeru, prejdeme cez hrádzu a pokračujeme vpravo lesným chodníkom smerom na Slovenské cechy,

časť mesta Gelnica. Pri rodinnom dome pokračujeme vľavo užšou cestou až prídeme ku krížu, kde začína mesto.

<<< V 12. -13. storočí osídľovali Spiš nemeckí kolonisti. Gelnica bola povýšená na mesto už za vlády Belu IV. v roku 1264.

Rýchly rozvoj kráľovského banského mesta potvrdzuje výstavba hradu v 1. pol. 13. stor. a založenie dominikánskeho

kláštora v roku 1288. Mesto malo richtára, právo súdiť všetky spory, právo meča, trhové právo, právo rybolovu, rúbania

dreva, ťažba rudy a ďalšie. Priemyselná výroba v 19. stor. Mária huta a podnik Antona Patza, od r. 1810 Matilda huta,

podnik Otakata Jacobsa. V polovici 19. Stor. okrem baní a hút pracovalo v meste a okolí (Perlová dolina, predtým

Grellnseifenská) takmer 200 kováčov, ktorí vyrábali klince, reťaze a pod. Pamiatkou na podnikanie Jacobsovcov je

liatinová socha modliaceho sa baníka, dielo maďarského sochára Edmunda Szamovolského. (námestie). Tam aj Banícke

múzeum s exponátmi baníctva, hámorníctva, cechový život. >>>> Vpravo cestou na hrad. <<< Dominantou mesta je bralo so

zrúcaninami niekdajšieho Gelnického hradu. Bol postavený za vlády uhorského kráľa Ondreja II. 1234. Bol vybudovaní na

ochranu mesta a baní. Už v 13. stor. prežil 1. vpád Tatárov. V 15. stor. sa dostal do rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho

vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ Matej za pomoc proti bratríkom hrad aj mesto Zápoľskovcom. V r. 1527 bol hrad

počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským zničený. Po porážke Zápoľského

daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi. Ten ho obnovil a zväčšil. Od tých čias sa označuje ako „Turzov hrad". Turzovci

boli vlastníkmi hradu až do roku 1636 kedy zomrel posledný mužský potomok Michal Turzo. Roku 1638 ho Ferdinand III.

dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho manželke Eve Forgáčovej. Nástup Čákiovcov do hradu sa však pre povstanie

Juraja Rákociho presunul až na rok 1652. Za ich panovania sa udialo viacero povstaní a tak prechádzali hrad i mesto

z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne zničení. Nie je však isté, či to bolo už r. 1685 alebo až 1710. Od roku 1765

slúžil hradný areál ako miesto vojenského výcviku gelnických husárov. Na príkaz predstavenstva mesta sa materiál z

hradných múrov použil na stavbu radnice a priľahlých budov. >>> Z hradu pokračujeme úzkym chodníkom vľavo od vyhliadky

na mesto. Po zídení na cestu pokračujeme vpravo okolo Baníckeho múzea prídeme na Banícke námestie vstúpime do

Baníckeho múzea kde je cieľ pochodu. <<< Budova múzea bola postavená roku 1802. Na jej výstavbu bol použitý materiál

z hradných múrov. Vznikla z renesančného jadra pričlenením ďalších budov v duchu tereziánskeho baroka. Nad

portálovým rizalitom sa vypína mohutná baroková veža. Budova bola v minulosti sídlom mestskej radnice. Roku 1963

sa po úprave vnútornej časti budovy nainštalovali expozície ako expozícia astronómie, geológie ČSR, geológia Spiša,

antropológie, archeológie a baníctva za feudalizmu. V súčasnosti sa v ňom nachádza expozícia predmetov zachytávajúcich

život a prácu baníkov a históriu banského mesta Gelnica. >>> Z múzea pokračujeme hlavnou ulicou na veľkú stanicu ŽSR.

Keďže som zle prečítal spoj na internete vlak nešiel ale autobus, pokračovali sme okolo trati k lávke cez Hnilec aby sme

prešli na druhú stranu k autobusovej zastávke. Samozrejme keď sa darí tak sa darí. Pred dvoma rokmi veľká povodeň

zobrala lávku, nemohli sme sa dostať na druhú stranu a autobus sme nestihli. Rozhodli sme sa pokračovať okolo trati

do Mária huty na ŽSR Žakarovce k vlaku ktorý išiel asi za hodinu. Po príchode do Mária huty sa zjavil autobus smerom

do Žakaroviec, niekto navrhol aby sme sa zviezli na koniec Žakaroviec, <<< Žakarovce je významná banícka obec s bohatou

históriou. Prvé správy pochádzajú z roku 1368. Žakarovce vznikli ako banícka obec na území Gelnice. Železorudné a

medené bane boli v obci už v 16. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínsko - třinecká železiarska spoločnosť Albrechta

Habsburského. V 19. storočí železorudné baníctvo v Žakarovciach a okolí neťažilo veľké množstvo rudy, dopyt po rudách

nebol príliš veľký. Podľa Zoznamu sídiel krajín Uhorskej koruny (niečo podobné ako Štatistická ročenka) z roku 1913 sa

Žakarovce volali po maďarsky Zakárfalva. Patrili do gelnického okresu v Spišskej župe. Podliehali obvodnému notárovi,

daňovému úradu, okresnému súdu a matričnému úradu v Gelnici, súdnej stolici v Levoči. >>> a odtiaľ pokračujeme cez

Žakarovské lúky do Krompách. Keďže sme mali dosť času, obloha sa vyčistila, svietilo slnko rozhodli sme sa zviesť

autobusom do Žakaroviec. Po vystúpení z autobusu pokračovali sme hore ulicou až k požiarnej stanici kde sme odbočili

vpravo do dolinky a pokračovali cestou cez lúky smerom na hrebeň. Nakoniec viacerí sa priznali že v týchto končinách

ešte neboli a preto boli radi že sme zvolili túto alternatívu návratu domov. Po príchode na hrebeň pokračujeme vľavo

červenou značkou až ku krížu. Tam sme ešte asi polhodinu posedeli na slniečku a pokračovali vpravo miestnym

značením žlto – biele trojuholníky, ďalej modrou značkou smerom na Bačov vrch. Pri vpravo od chodníka samostatne

stojacom javory odbočíme lesnou cestou vľavo na lyžiarsky svah. Pokračujeme žltou značkou k hotelu Plejsy, pri

hoteli odbočíme vľavo na cestu okolo záhradiek, poza domy až do mesta ku krčme Vyšná kde ukončime dnešnú

zaujímavú trasu.

Mapa trasy:

Výškovy profil trasy:

Propozície Turistického pochodu po trase Slovenskej železnej cesty.

Štart pochodu od mestského úradu v Krompachoch.

Vchod do hotelu Plejsy.

Priestory na oddych pred hotelom v pozadí Malé Plejsy, vľavo lyžiarske svahy.

Cesta lyžiarskym svahom v pozadí hrebeň Braniska.

Lyžiarsky svah v pozadí hotel Hutník.

Spoločná fotografia s ďalšími účastníkmi pochodu z Krompách pred hotelom Hutník.

Účastníci pochodu z Krompách v sedle Priehyba.

Smerovník v sedle pod Krompašským vrchom.

Biela skala pohľad zo zelenej značky pod Krompašským vrchom.

Ostrý vrch pohľad zo zelenej značky pod Krompašským vrchom.

Chvíľka oddychu pri Tatarkovom kríži.

Hnilecká dolina, Gelnica v pozadí vľavo Folkmarska skala, vpravo Turniská pohľad spod Tatarkoveho kríža.

Smerovník na Turzove pri škole v prírode.

Kúpeľný dom Praha pri Turzovskom jazere.

Pokus o okúpanie v Turzovskom jazere.

Chvíľka oddychu pri Turzovskom jazere.

Kúpeľný dom Praha pri Turzovskom jazere.

Turzovské jazero pohľad smerom k prítoku do jazera.

Prameň na neznačenom chodníku, ktorý začína od lavičiek na pravej strane hrádze, vedie bokom lesa na Slovenské cechy.

Pekné zákutia chodníka, ktorý začína od lavičiek na pravej strane hrádze, vedie bokom lesa na Slovenské cech.

Cesta zo Slovenských cechov do mesta.

Pravdepodobne jedná z posledných dreveníc v Gelnici na uličke smerom ku Gelnickému hradu.

Slovenské cechy pohľad od hradu.

Mesto Gelnica pohľad z hradu.

Budova múzea bola postavená roku

Priestory Baníckeho múzea v Gelnici, kde bol cieľ pochodu Slovenskou železnou cestou. Organizátor pochodu milo

prekvapil pripraveným občerstvením keď ponúkli bryndzovníky a chlieb natretý masťou a pripravenou cibuľou.

Nepamätám kedy som si tak dobre pochutil na chlebe s masťou a cibuľou. Na pitie ponúkli pivo a kofolu.

Vďaka za občerstvenie.

Účastníci pochodu v priestoroch Baníckeho múzea. Vľavo občerstvenie.

Vonkajšia expozície Baníckeho múzea.

Primátorka mesta Gelnica privítala účastníkov pochodu v meste a v priestoroch Baníckeho múzea.

Žrebovanie tomboly účastníkmi pochodu.

Spoločná fotografia účastníkov z Krompách pred Baníckym múzeom.

Priečelie starého domu v meste.

Žakarovce pohľad z cesty smerom na Žakarovské lúky.

Žakarovska dolina v pozadí hrebeň Čiernej hory pohľad sponad Žakaroviec.

Cesta ktorá vedie cez Žakarovské lúky na hrebeň smerom na PLejsy..

Hrebeň Čiernej hory pohľad sponad Žakaroviec.

Chvíľka oddychu na hrebeni Žakarovskej lúky, nádherné posedenie pri zapadajúcom slnku.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Plejsy žltá značka /

Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Gelnica /

Fotogaléria - Kultúrne pamiatky / Banícke múzeum - Gelnica /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.