aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

24. Telgárt - Dobšinský kopec
                                     Dňa 1.09.2016 uskutočnili sme turistickú akciu.
 
                            Prechod Slovenským Rajom  /  Dobšinský kopec – Telgárt. /
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie :   Telgárt  –  Sedlo Besník - Nižná Záhrada - Voniarky – Dobšinský kopec – ŽSR Dedinky
 
Dĺžka trasy :   22  km         Prevýšenie :  510  m       Čas trasy podľa mapy:   6 hod
 
Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká
                   
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124          Turistický atlas list č.  136
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Telgárt červenou značkou smerom sedlo Besník. <<< Telgárt – obec vznikla v prvej polovici 14. storočia pri
prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326,
kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten,
čo v preklade znamená obora, alebo poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ
bolo rezervované ako poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom
svedčia mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej obce, ale 5 km na
východ, čo dokazujú aj chotárne názvy  „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo zanikla, alebo bola stará osada
opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej pohromy, alebo útoku. Bývalí obyvatelia
začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek Zubrovica a Hron. V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa daňových a urbárskych záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, neskôr do Gemerskomalohontskej župy. Obyvatelia Telgártu sa zaoberali chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. Rozvojom
železiarskeho priemyslu na Horehronskom Gemeri rodinami Koháriovcov a pozdejšie Coburgovcov v 18. a 19. storočí sa zmenil aj
život v Telgárte, obyvatelia si našli viac pracovných príležitosti. Počas panstva Istvana Koháryho obec prijala gréckokatolícke
vierovyznanie a v roku 1784 prispel František Koháry na stavbu nového kostola.  >>>  Je pekné slnečné počasie, obloha je bez mrakov.
Od smerovníka pokračujeme chodníkom ktorý kopíruje hlavnú cestu smerom sedlo Besník. Červená značka je súčasťou
Cesty hrdinov SNP.  <<<  Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny
(Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza
väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas
oslobodzovania krajiny v rokoch 1944  äčšine trasy totožná s medzinárodnou turistickou cestou E8, celková dĺžka sa líši a podľa
uvádzaných zdrojov kolíše medzi 720 - 750 km. >>>  Po chvíľke zabočíme vľavo k ŽSR Telgárt.  Vľavo sa nachádza jedna z dominánt
obce Telgárt. Nádherný kamenný železničný viadukt, ktorý je súčasťou Telgártskej slučky.  <<<  Telgártska slučka je súčasťou
železničnej trate Červená skala – Margecany, ktorej výstavba trvala od roku 1931 až po 1936. Táto trať mala zabezpečiť ďalší
rozvoj železničnej trate v tejto oblasti a celkovo bola v tom období veľkým prínosom pre rozvoj dopravy na Slovensku. Hneď za
dedinou Telgárt vchádza vlak do špirálového tunela v tvare slučky s polomerom oblúka 400 metrov a dĺžkou 1239 metrov, pričom
vzdialenosť medzi oboma tunelovými portálmi je len 83 metrov. Sklon železničnej trate v tuneli je 12,5‰ a rieši nárast výšky o 31 metrov
v stúpaní do sedla Besník. V ďalšej časti pokračuje trať Telgártskym viaduktom (22 metrov vysoký a 86 metrov dlhý železobetónový most)
so sklonom 17‰. Ďalej trať prechádza Hronským tunelom v dĺžke 250 metrov. >>>  Pokračujeme na zastávku ŽSR, vľavo sa nachádza
vstup do tunela. Prechádzame cez trať na hlavnú cestu, ktorou značka pokračuje do sedla Besník. Vpravo sa nachádzajú lyžiarske
svahy s viacerými penziónmi a hotelmi. Vľavo sa po chvíli ukazuje ďalší viadukt. <<<  Chmarošský viadukt  - neďaleko obce Telgárt,
pod Kráľovou hoľou, v malebnom prostredí Horehronia leží pozoruhodná technická stavba - Chmarošský viadukt. Jedná sa o tehlový
železničný most postavený v 30.rokoch minulého storočia, tvorený deviatimi oblúkmi. So svojou dĺžkou 113,6m a výškou 18 metrov
pretína Gregorovu dolinu. Most je skutočnou dominantou okolia a je pekne vidieť od cesty z Telgártu smerom na Vernár. Kto sa chce
pozrieť bližšie k mostu, stačí odparkovať auto popri ceste (prípadne dojsť pešo) a prejsť pár sto metrov po cestičke cez lúku. Stáť pod
mostovou konštrukciou a pozerať sa smerom nahor stojí skutočne za to. Pohľad na majestátne piliere vzbudzuje v človeku veľký rešpekt.
Okrem iného je Chmarošský viadukt veľmi pekne zasadený do miestneho prírodného koloritu a pekne tak dotvára vzhľad krajiny.
Nie nadarmo je kamenný viadukt Chmaroška považovaný za jednu z najkrajších a najfotogenickejších technických stavieb na
Slovensku. >>>  Prechádzame dolinou z ktorej nie sú výhľady. Prichádzame na rozsiahlu horskú lúku ktorá sa tiahne až za sedlo
Besník. Na začiatku lúky sa nachádza prameň Hrona. Prameň vyviera z upravenej drevenej studničky, ktorá je zabezpečená pred
zničením drevenou ohradou s informačnou tabuľou. Od prameňa vychádzame znovu na cestu ktorou prichádzame do sedla Besník.
<<<  Sedlo Besník (994 m n. m.) je sedlo na pomedzí troch geomorfologických celkov: Nízke Tatry na severozápade,
Horehronské podolie na juhozápade a Spišsko-gemerský kras (ktorého je súčasťou) na juhu a východe. Zároveň oddeľuje dva
podcelky Spišsko-gemerského krasu – Slovenský raj na severovýchode a Muránska planina na juhozápade. Je to zníženina medzi
vrchmi Rakytovec (1 067,9 m n. m.), Kozovec (1 203,5 m n. m.) a Gregová (1 168,1 m n. m.). Priamo pod sedlom pramení rieka Hron.
Sedlom prechádza významná spojnica Horehronia (Červená Skala) so Spišom (Poprad) – cesta I/66. Železničná trať
Červená Skala – Margecany vedie vrcholovým Besnickým tunelom popod sedlo Besník  848metrov dlhým. Ide o najvyššie položený
železničný tunel na Slovensku, keďže lom nivelety trate v strede tunela je súčasne najvyššie položeným miestom na tratiach
normálneho rozchodu ŽSR. >>>  Zo sedla sa ukazujú už pekné výhľady do okolia. Severozápadným smerom sa ukazuje v plnej
kráse vrchol Kráľovej holi s vľavo sa nachádzajúcou Kráľovou skalou. Severným smerom sa rozprestierajú kopce západnej časti
Slovenského raja. Zo sedla pokračujeme červenou značkou hore rozsiahlou lúkou na vrchol Besník, kde je postavený drevený
prístrešok s informačnou tabuľou. Pod nami sa v plnej kráse ukazuje sedlo Besník. Ďalej pokračujeme smerom Čuntava. Značka
vchádza do lesa odkiaľ nie sú žiadne výhľady. V časti Pod Ondrejiskom sa nachádzajú rozsiahle horské lúky ktoré umožňujú výhľad
do okolia. V časti Strmá prť znovu prechádza lesom, v jednom mieste sa nachádza vedľa chodníka vyhliadková skala odkiaľ je výhľad
na južnú časť Slovenského raja. Značka z lesa znovu vychádza na rozsiahle horské lúky smerom Nižná záhrada, kde odbočuje
žltá značka do Stratenskej doliny. Značka pokračuje lesnou cestou ktorá až do časti Pod Hanesovou prechádza dlhými a úzkymi
horskými lúkami. V sedle Pod Hanesovou sa nachádza drevený prístrešok. Za sedlom prechádzame časťou lesa ktorý je na väčšej
ploche zničený veternou smršťou. Značka znovu prechádza lesom, po čase vychádza na hrebeň kde z novu pokračuje rozsiahlymi
horskými lúkami. Prichádzame k chate Gápeľ. <<< Chata Gápel sa nachádza na južnej hranici Národného parku Slovenský raj.
Prvé zmienky o samotnej chate sú zo 40 – rokov minulého storočia, keď tu bola postavená jednoduchá zrubová chata. Jej názov „ Gápel „
zrejme pochádza po pôvodných starých osadníkov ktorý tu ťažili medené a strieborné rudy. Používal sa aj názov „ Gálová chatka „
pomenovaná podľa miestneho horára, ktorý tu v minulosti pôsobil. Pôvodná chatka bola jednoizbová, počas rokov 1975, 1994, 201 a
 2015 bola niekoľkokrát rekonštruovaná a menila svoj vonkajší vzhľad až do dnešnej podoby. >>>  Od chaty je výhľad na juh, kde sa
nachádzajú kopce Slovenského krasu. Pekná chata kde je možnosť si posedieť, oddýchnuť, v prípade zlého počasia je tu možnosť
skryť sa pod prístreškom. Krátkym lesíkom vychádzame na rozsiahle horské lúky v časti Voniarky. Od smerovníka začína modrá
značka smerom obec Stratená. Krátkym trávnatým hrebeňom prichádzame na rozsiahly lesný polom odkiaľ je výhľad do okolia.
Južným smerom sa ukazuje Dobšiná a okolité kopce Slovenského krasu. Palcmanskú mašu, obec Dedinky a okolité kopce
lovenského raja. Červena značka križuje hlavnú cestu a pokračuje lúkou vpravo. Po chvíľke sa ukazuje obec Mlynky, vpravo sa
ukazuje hrebeň Volovských vrchov. Prichádzame do sedla Dobšinský kopec kde odbočíme z červenej značky a pokračujeme vľavo
žltou značkou mierne klesajúcim svahom k železničnému viaduktu, kde zabočíme vľavo a okolo trati prichádzame na ŽSR Dedinky.
Vpravo sa v plnej kráse ukazuje vodná nádrž Palcmanská Maša. <<<  Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na území
Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv.
Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva.
Pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky. Účelom
nádrže je akumulovanie vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni v Dobšinej, vyrovnanie prietokov Hnilca a rekreačné využitie.
Nádrž sa nachádza v údolí rieky Hnilec nad miestnou časťou obce Mlynky, Palcmanskou Mašou. Vznikla vybudovaním betónovej
gravitačnej priehrady na Hnilci v rkm 71,350. Pri dosiahnutí maximálnej hladiny 786,10 m n. m. je v nádrži akumulovaných 11,063 mil. m3
vody a je zatopená plocha o rozlohe 86,5 ha. Dĺžka vzdutia dosahuje 3,9 km. Nádrž je dôležitou súčasťou prečerpávacej vodnej
elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku. Dĺžka priehrady v korune 209,0 m  >>>  Na ŽSR ukončíme trasu.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník v obci Telgárt.
-
-
Nádherný kamenný železničný viadukt, ktorý je súčasťou Telgártskej slučky.-
-
-
Pri prameni Hrona.
-
-
Prameň Hrona.
-
-
Vpravo sa nachádza vrchol Kráľová hoľa, vľavo Kráľová skala pohľad zo sedla Besník.
-
-
Aj takéto hríby rastú v Slovenskom raji.
-
-
Južná oblasť Slovenského raja, časť Strmá prť.
-
-
Pred chatou Gápeľ.
-
-
Časť Voniarky nad sedlom Dobšinský kopec.
-
-
Obec Dobšiná s okolitými kopcami Slovenského krasu,
-
-
Smerovník v sedle Dobšinský kopec.
-
-
Obec Mlynky pohľad spod sedla Dobšinský kopec.
-
-
Hnilec pred vodnou nádržou Palcmanská Maša.
-
-
Vodná nádrž Palcmanská Maša, obec Dedinky v pozadí sa nachádza Gačovská skala.
-
-
Vodná nádrž Palcmanská Maša, obec Dedinky v pozadí sa nachádza vrchol Geravy.
-
-
Nádherné ryby pri hrádzi Palcmanskej Maši.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj /  Dobšinský kopec - Telgárt /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-