aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Sľubica - Spišské Vlachy
Touto trasou Vám chcem predstaviť pokračovanie chodníka z Krompách na Sľubicu, môžeme
pokračovať cez sedlo Predky, Dúbravu a Olšavku do Spišských Vlách.     
 
Predstavovaná trasa : Sľubica – Sedlo Predky – Dúbrava – Olšavka – Spišské Vlachy
 
Dĺžka trasy  :  10,5 km           Výškové prevýšenie : - 730 m             Čas podľa mapy : 3.30 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č. 140
 
Popis trasy :
Predstavovaná trasa začína na vrchole Sľubice a je jednou z možnosti pokračovania trasy z Krompách na Sľubicu.
Pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo
Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou
Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž,
vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez
lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska
kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí
doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou
ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec, kde pokračujeme vľavo po
ceste značenej miestnym značením červeno – bielymi trojuholníkmi. Značenie je už trochu staršie a preto je už bledé
alebo niekde chýba. Približne po 15 min odbočuje značenie vpravo do lesa, postupne príde na lúky nad Dúbravou.
Aj keby ste značenie minuli, pokračujte po ceste, držte sa vpravo a cesta Vás privedie do dúbravy. Z ponad obce
Dúbrava sú už prvé výhľady. Vpravo pred nami vidieť Dreveník, vedľa Spišský hrad, za nimi tajomné a nepoznané
Levočské vrchy, obzor ukončuje zubatý hrebeň Vysokých Tatier. Prídeme do stredu obce, vľavo sa nachádza obecný
úrad. < Ako osada Dobra sa spomína prvýkrát v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný názov Dúbrava, čo je zrejme
odvodené od dubového hája. V minulosti bola súčasťou panstva Csákyovcov, významného rodu, sídliaceho na
Spišskom hrade. Na základoch pôvodného kostola, o ktorom niet písomných dokladov, posvätili v rokoch 1653-1654
Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý vysvätil spišský prepošt Juraj Bársony. Boli v ňom tri oltáre: oltár sv. Jána Krstiteľa
(v súčasnosti je v umelecko-historickej expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach), oltár Panny Márie a oltár
sv. Mikuláša. Bol tu aj vzácny rímsky misál, vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami. Na kostolnej veži
boli štari zvony. Pri veľkom požiari v roku 1838 vyhorela vrchná časť kostola i veže a celý vyšný koniec obce. Kostol
bol neskôr opravený a v roku 1926 bola veža obnovená z milodarov amerických krajanov. V roku 1968 bol kostol
prestavaný do súčasnej podoby. Neďaľeko obce stála kaplnka pri „kyslej vode” (minerálna voda s vysokým obsahom
železa), ktorú dal postaviť farár Ján Czabafy. V roku 1809 pri prietrži mračien do kaplnky udrel blesk a celú ju zničil. >
Prechádzame obcou, až prídeme na najmenší kruhový objazd na Slovensku / betónová skruž postavená v strede
križovatky /. Pokračujeme rovno ulicou dolu obcou, vpravo sa nachádza kostol, penzión, na konci ulici zabočíme
vľavo a poľnou cestou cez rozsiahle lúky / Pred nami sa rozprestiera hrebeň Galmusa. / schádzame dolu svahom
do obce Olšavka. < Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Obec má časti: Dolina, Lúky a Pod lesom. Je tu minerálny
prameň. Patrila od najstarších čias zemepánom Szigrayovcom, neskôr bola poddanskou obcou Spišského hradného
panstva. Stále mala poľnohospodársky charakter. Občania si z vlastných zbierok postavili Kostol sv. Pia X., vysvätený
r. 1971. Z demografického hľadiska je najmenšou obcou v okrese. > Ďalej už pokračujeme asfaltovou cestou smerom
do Spišských Vlách. Vychádzame na menší vŕšok odkiaľ je už vidieť Spišské Vlachy, pomaly cestou zídeme do  mesta,
vľavo cestou, vpravo cez most a sme na autobusovej zastávke. < Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil
osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich
Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou
o meste. V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich
najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol
titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy
znovu vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli
hlavu sv. Jána Krstiteľa. K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného významu výrazne prispela jeho priaznivá poloha
pri "veľkej" ceste, tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako
banícke mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od uhorských panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky
v roku, neskôr týždenné trhy. >
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník na vrchole Sľubice.
-
-
Slovenský kríž Na skale pohľad spod Sľubice.
-
-
Vpravo Patria v pozadí Smrekovica pohľad z Na skale.
-
-
Hornádska kotlina, dole je obec Dúbrava, v strede je Spišský hrad nad ním horizont tajomných a nepoznaných
Levočských vrchov v pozadí zubatý hrebeň Vysokých Tatier pohľad sponad Suchého hrbu.
-
-
Sedlo Humenec.
-
-
Sedlo Humence kde je odbočka na miestne značenie smerom do Dúbravy.
-
-
Lesné svahy nad Dúbravou.
-
-
Spišský hrad vpravo v pozadí Vysoké Tatry pohľad sponad Dúbravy.
-
-
Dúbrava za ňou sa tiahnu rozsiahle lúky smerom na Koziu horu v pozadí horizont Vraních vrchov.
-
-
Dúbrava hlavná ulica s najmenším kruhovým objazdom na Slovensku / betónová skruž /.
< Ako osada Dobra sa spomína prvýkrát v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný názov Dúbrava, čo je
zrejme odvodené od dubového hája. V minulosti bola súčasťou panstva Csákyovcov, významného rodu,
sídliaceho na Spišskom hrade. >
-
-
< Na základoch pôvodného kostola, o ktorom niet písomných dokladov, posvätili v
rokoch 1653-1654 Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý vysvetil spišský prepošt Juraj Bársony.
Boli v ňom tri oltáre: oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár Panny Márie a oltár sv. Mikuláša.
Bol tu aj vzácny rímsky misál, vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami. >
-
-
Dúbrava v pozadí skalnatý hrebeň Rajtopiky pohľad zo spodnej časti obce.
-
-
Lúka smerom nad Slatvinu v pozadí Plejsy pohľad z poľnej cesty do Olšavky.
-
-
Spišský hrad za ním horizont tajomných a nepoznaných Levočských vrchov v pozadí zubatý hrebeň
Vysokých Tatier pohľad z poľnej cesty do Olšavky.
-
-
Poľná cesta do Oľšavky v pozadí hrebeň Galmusa pohľad spod Dúbravy.
-
-
Dúbrava v pozadí hrebeň Braniska s vrcholom Rajtopiky vľavo pohľad sponad Oľšavky.
-
-
Olšavka v pozadí hrebeň Galmusa pohľad z poľnej cesty z Dúbravy do Olšavky.
-
-
Olšavka. < Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Patrila od najstarších čias zemepánom Szigrayovcom, neskôr
bola poddanskou obcou Spišského hradného panstva. >
-
-
< Kostol sv. Pia X., vysvätený r. 1971, postavený z vlastných zbierok obyvateľov Oľšavky. >      
-
-
Oľšavka v pozadí zľava Rudník, Rajtopiky,  Sľubica,  pohľad z asfaltovej cesty smerom do Spišských Vlach.
-
-
Cesta z Oľšavky do Spišských Vlách v pozadí hrebeň Galmusa.
-
-
    V meste Spišské Vlachy končí predstavovaná trasa s možnosťou autobusového spojenia alebo ŽSR.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Humence – Spišské Vlachy/
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-