aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Markušovce - Matejovce - Poráč
Touto trasou Vám chcem predstaviť lokalitu ktorú sa oplati pozrieť. Na malom územi  je sústredeno
viacero historických pamiatok a prírodných zaujímavosti. Začnem najznámejšou kultúrnou pamiatkou
Markušovský kaštieľ s hudobným múzeom – Dardanely, Markušovský hrad, stará banícka obec Poráč.
Ukážka vývoja našej zeme – Markušovské steny, kde je možno pozorovať vrstvenie usadenín a priebeh vyzdvihovanie pevniny z dna mora. Známy prírodný útvar – Markušovský skalný hríb. Krátka dolinka kde
je možné sledovať vrstvenie podložia Markušovských stien. Pekné lúky z Matejoviec smerom na Poráč.
 
 
Predstavovaná trasa : Markušovce – Markušovský skalný hríb - Matejovce - Poráč
 
Dĺžka trasy  :  11.5 km           Výškové prevýšenie : 360 m             Čas podľa mapy : 3.00 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č. 139
 
Popis trasy :
Ak pricestujeme do Markušoviec vlakom spred ŽSR pokračujeme žltou značkou na hlavnú cestu, vľavo cez most kde pri
smerovníku opustíme žltú značku a pokračujeme po ceste až pred kaštieľ na autobusovú zastávku.  Trasu začíname vľavo
hlavnou cestou smerom na Spišskú Novú Ves. Za zákrutou vpravo chodníkom do kopca až prídeme pod hrad. < Hrad
postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. Jeho brat Batyz,
zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno – strážnu vežu štvorcového, prípadne
mierne obdĺžnikového pôdorysu v samotnom opevnení. Hrad takto pretrval až do 15. Storočia. Koncom 15. resp. začiatkom
16. storočia dal Štefan Mariássy hrad prestavať a rozšíriť. Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému
museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Neustále rozbroje s Levočanmi a zástupcami 13 spišských miest a obava pred
vybudovaním mocného hradu vyústili roku 1527 do zničenia Markušovského hradu a k zmene pôvodných majiteľov. Až po
roku 1538 dostali Mariássyovci svoje majetky späť a začali s renesančnou prestavbou hradu. Prestavbou vznikol objekt,
ktorý sa v základnej podobe zachoval dodnes. Hrad v roku 1773 vyhorel a v roku 1789 ho renovovali, o čom svedčí aj nápis
na paláci. Čoskoro na to stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod sa presťahoval do viacerých
kaštieľov a kúrii v obci, ktoré sa dodnes nachádzajú v charakteristickej reťazovej zástavbe obce. V roku 1972 sa pokúsili
niektoré budovy zrekonštruovať, ale v súčasnosti sa o hrad už nikto nestará. >   Hrad so môžeme obzrieť  zvonku, ďalej 
Kostol sv. Michala archaniela < pôvodne neskororománsky, postavený na kopci v blízkosti hradu. Spomínaný už v roku 1280.
Z pôvodnej stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný portál. K pôvodnej jednoloďovej stavbe vybudovali
v 15. storočí nové široké presbytérium a takto vzniknutý priestor zaklenuli sieťovou klenbou. Severnú kaplnku sv. Kozmu a
Damjána pristavali po roku 1486 a južnú sv. Anny okolo roku 1500. Po požiari v roku 1773 opravili vežu a v roku 1818 celý
kostol a obvodový múr. Po ďalšom požiari v roku 1882 vežu nadstavali. Jednoloďová stavba bez triumfálneho oblúka s
polygonálnym uzáverom s postrannými kaplnkami budiacich dojem bočných lodí. Bohatý a historicky vzácny interiér kostola,
ktorý je prevažne barokový, dopĺňajú náhrobné kamene Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia vyrobené z červeného mramoru.
Hlavný oltár je barokový. Na hladkých fasádach sú oporné piliere. Okolo kostola vedie obranný múr s dvoma vstupnými
murovanými bránami a novodobou kryptou Mariássyovcov. >  pokračujeme cez parkovisko vpravo, okolo obecného úradu
na hlavnú cestu < Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako
hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských
feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva. Markušovce sa spomínajú v roku 1289 ako
Villa Marci, z roku 1328 ako Szentmichalur, z roku 1345 ako Mariusdorf, z roku 1346 ako Marcusfalua, z roku 1352 ako
Zentmyhal, que al. n. villa Marci nuncupatur, z roku 1378 ako Markusfalua alias Zenthmihal, z roku 1505 ako Markussowcze,
Markusfalua, maďarsky Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou
obcou Mariássyovcov.  >  , vľavo po ceste okolo kaštieľa  a kúrii v obci, ktoré sa dodnes nachádzajú v charakteristickej
reťazovej zástavbe obce okolo hlavnej cesty. Odporúčam pozrieť kaštieľ s letohrádkom Dardanely. < Kaštieľ - najreprezentačnejší
v strede obce - vznikol v období renesancie. Postavili ho: 1643 František Mariássy ako renesančnú blokovú pevnosť s
kruhovými vežami na nárožiach. Budovu ukončovala atika, fasády rytmicky členili kameové okná. Dodnes sa zachovala
pôvodná dispozícia kaštieľa s ústredným schodišťom a s bohatými štukovými klenbami. Priestory kaštieľa a budov, ktoré
v období renesancie dotvorili jeho najbližšie prostredie, využívali aj ako humanistická škola, ktorú založil v roku 1567 Pavol
Mariássy (do vybudovania kaštieľa bola škola na hrade).Jej činnosť sledujeme až do 1673. Škola sa zameriavala na
prednášanie jazykov vrátane slovenčiny a na reálne predmety. Medzi jej prednášateľov patrili českí bratia, početná skupina
kňazov na čele so Z. Cedarom a M. Molitorom. Predpokladá sa, že sa tu zastavil na svojej ceste do Bieleho Potoka
aj J. A. Komenský. Kaštieľ slúžil svojím majiteľom ako opevnené sídlo sto rokov. V roku 1745 dokončili nové objekty v areáli
kaštieľa a upravili aj dve priestranné rozľahlé hospodárske budovy, situované po stranách kaštieľa, uzatvárajúc tak parcelu.
V roku 1773 začali aj s obnovou vlastného kaštieľa so snahou zmeniť jeho výzor na módne rokokové sídlo. Krátko nato začali
stavať letohrádok nazývaný Dardanely, ktorý mal riešiť nedostatok barokovo reprezentačných priestorov v objekte starého
 kaštieľa. So stavbou začali 1778, vybudovali ústredný rizalit so slávnostnou sálou, ktorej steny pokryli freskami čerpajúcimi
z antických a mytologických motívov. Dôvodom tejto stavby bola predovšetkým očakávaná návšteva cisára Jozefa II., ktorá
sa však neuskutočnila, preto aj stavebné práce prerušili. Bočné krídla sa dostavali až počas pamiatkovej obnovy v 70-tych
rokoch 20 stor. >  Po chvíli vľavo bude smerovník zo žltou značkou kde pokračujeme cez mostík na druhú stranu Levočského
potoka, vpravo smerom k Hornádu. Značka sleduje riečisko Hornádu ktoré lemujú rozsiahle lúka až po Matejovce. Hornád
zabočí vľavo k Markušovským stenám ktoré obmýva v určitej dĺžke. Značka vedie úzkym chodníkom ponad Hornád. Chvíľu
postojme a obzrime si Markušovské skalné steny na ktorých je dobre vidieť usadeniny morského dna v praveku. Chodník
odbočí vľavo do svahu popod nádherný skalný výtvor Markušovský skalný hríb, po chvíli zabočí vpravo kde je odbočka z
chodníka priamo ku skalnému hríbu. Až keď sa postavíte priamo pod hríb, prejaví sa  jeho krása a vynachádzavosť prírody
pri jeho vytvorení. Pokračujeme chodníkom po južnej vrcholovej strane Markušovských stien. Dole k Hornádu zídeme krátkou
nie hlbokou dolinkou v ktorej je vidieť doskové a pieskové usadeniny v ktorých potôčik svojou eróznou činnosťou vymodeloval
tvar dolinky. Chodník pokračuje rozsiahlymi lukmi popod skalné steny až prejdeme cez mostík na druhú stranu Hornádu do
Matejoviec k smerovníku na začiatku obce. < Samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do
dejín až v 14. storočí. Začiatky dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277. Dňa 23. marca 1277 vydal uhorský kráľ Ladislav IV.
listinu, ktorou daroval Matúšovi les alebo zem zvanú Bela, ležiacu pri Hornáde. V lese teda Matúš založil obec, ktorá sa vtedy
volala podľa pôvodného názvu lesa Belá. Pravdepodobne vznikla na dvoch miestach: na kopci, ktorý sa dnes volá Beľany a
nižšie pri rieke Hornád. V roku 1326 sa totiž hovorí o vyšnej a nižnej dedine. V roku 1354 sa spomína istý Tomáš z Nižnej Belej,
iným menom Matúšova Dedina. V 15. storočí mala dedina viacero zemepánov. V 16. storočí prežili určitú krízu. V roku 1529
sa uvádzajú ako Matheffalwa, v roku 1553 patrí Spišskej kapitule a viacerým šľachticom, ale od dane bola oslobodená. 
Od konca 16. storočia tu bol zemepánom Žigmund Paczolt. V 17. storočí sa stávajú zemepánmi Máriássyovci. Medzi obdobím
rokov 1700 – 1701 žilo v obci 61 ľudí, obyvatelia boli Slováci. Vývoj narušil strašný mor, ktorý zúri na Spiši v roku 1711.
Významnou udalosťou bolo zavedenie jednotného urbára Máriou Teréziou, začiatkom 70. rokov 18. storočia. Matejovce
podpísali nový urbár 12. januára 1771. > Od smerovníka pokračujeme červenou značkou smerom Poráč. Táto značka v starších
mapách nie je vyznačená. Chodník sa vyznačil vďaka projektom združenia Galmus. Značka sa tiahne hore obcou pred koncom
obce odbočí vľavo do nenápadnej dolinky, cez krátky lesík vyústi na rozsiahle lúky Humenca ktoré sa tiahnu až nad hlavnú
cestu do obce Rudňany. Pokračujeme lukmi z ktorých sú už prvé výhľady na Hornádsku kotlinu. Prejdeme lesíkom pretkávaným
lukmi až vyjdeme na rozsiahle lúky Lazčíka ktoré sa tiahnu smerom k Poráču a nad Rudňany. Odtiaľ sa nám ponúka výhľad
na Vysoký vrch. Z hrebeňa sa naskytujú pohľady na Hornádsku kotlinu, Vranie vrchy, Vysoké Tatry. Chodník pokračuje vpravo
bočným svahom ponad hospodársky dvor až sa dostane do obce Poráč, hore ulicou k smerovníku v centre Poráča. < Prvá
písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny
znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza
nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny
Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí
spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci z Markušoviec. >
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výkový profil trasy :
-
-
-
Kostol sv. Michala archaniela. < Z pôvodnej stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný
portál.  K pôvodnej jednoloďovej stavbe vybudovali v 15. storočí nové široké presbytérium a takto vzniknutý
priestor zaklenuli sieťovou klenbou. >
-
-
Markušovský kaštieľ pohľad z cesty.  < Najreprezentačnejší objekt v strede obce - vznikol v období renesancie.
Postavili ho v roku 1643 František Mariássy ako renesančnú blokovú pevnosť s kruhovými vežami na nárožiach. >
-
-
Kostol sv. Michala archaniela pohľad z cesty pred obecným úradom. < Bohatý a historicky vzácny interiér
kostola, ktorý je prevažne barokový, dopĺňajú náhrobné kamene Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia vyrobené
z červeného mramoru. Hlavný oltár je barokový. >
-
-
Smerovník pri lávke cez Levočský potok.
-
-
Markušovská stena okolo Hornádu.  < Zreteľná a názorná ukážka transgresie – zaliatia územia morompočas
geologického obdobia treťohôr – paleogénu. >
-
-
Markušovský skalný hríb. 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú
menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce z ktorých
je utvorený klobúk.
-
-
Markušovský skalný hríb. 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej
odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce z ktorých je utvorený klobúk.
-
-
Matejovce v údolí Hornádu pohľad zo skalného prahu nad hríbom.
-
-
Nádherná dolinka, vymodelovaná eróziou vody. Skalné prahy s peknými vodopádmi v období dažďov.                         
-
-
Dno dolinky tvorená lámavým kameňom podobným bridlici, ktorý vytvára mnohé skalné prahy.
-
-
Markušovské skalné steny. Takmer vodorovne uložené vrstvy usadených hornín,
zložené z balvanovitých až drobnozrnných zlepencov, hrubo až strednozrnných
pieskovcov sú pomenované ako Hornádske vrstvy.
-
-
Smerovník v Matejovciach.
-
-
Kostol sv. Matúša postavený v 16. storočí. Od roku 1819 patrónom kostola sv. Katarína Alexandrijská.
-
-
Matejovce dolná časť obce. < Samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do
dejín až v 14. storočí. Začiatky dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277. >
-
-
Rozsiahle lúky na Humenci.
-
-
Hornádska kotlina v pozadí Vysoké Tatry pohľad z hrebeňa.
-
-
Rozsiahle lúky pod Lazčíkom.
-
-
Rozsiahle lúky Lazčíka tiahnuce sa pod Vysoký vrch a Poráč.
-
-
Lúky pod Poráčom smerom na Rudňany.
-
-
Poráč pohľad z hrebeňa. < Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod
názvom Vereshégy, čo znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny
v blízkom okolí. >
-
-
Vysoký vrch / 873 m n. m. / pohľad z Poráča.
-
-
Ulica smerom k obecnému úradu. < Od15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho
rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. >
-
-
Pôvodná drevenica v obci Poráč.
-
-
< Chrám sv. Demetera je jediný v Košickom exarcháte zasvätený tomuto svätcovi. Prvý krát sa chrám spomína
už v písomnej zmienke o Poráči z roku 1382, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi. >     
-
-
     V starej baníckej obci Poráč končí predstavovaná trasa, ale máme tu rôzne ďalšie možnosti strávenia zvyšku dňa.
Dať si dobré pivo v krčme pri obecnom úrade, ukončiť trasu a autobusom sa dopraviť do Spišskej Novej Vsi.
     Vystúpiť miestnym značením na Vysoký vrch, ktorý poskytuje vynikajúci kruhový výhľad.  Pozri Trasy Krompachy
/ Vysoký vrch /, Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch /.
     Pokračovať zelenou značkou cez Vysoký vrch, Kamenný potok do Olcnavy k ŽSR. Pozri Trasy Krompachy
/ Olcnava – Kamenný potok – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Kamenný potok – Poráč /.
     Pokračovať modrou značkou hrebeňom Galmusa do Krompách k autobusu alebo na ŽSR. Pozri Trasy Krompachy
/ Krompachy – Galmus – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Krompachy – Galmus – Poráč /.
     Pokračovať červenou značkou cez veľmi peknú Poráčsku dolinu do Sloviniek k autobusu smerom do Krompách.
Pozri Trasy Krompachy / Poráčska dolina /, Fotogaléria - Krompachy / Poráčska dolina /.
     Pre náročnejších pokračovať modrou značkou cez Bukovec do Švedlára na zastávku ŽSR respektíve autobus.
Pozri Trasy Krompachy / časť trasy Krompachy – Bukovec - Poráč  /, Fotogaléria - Krompachy / časť trasy
Krompachy – Bukovec - Poráč  /.
     Pre náročnejších pokračovať modrou značkou smerom Bukovec, pri smerovníku pokračovať zelenou značkou cez
Slovinsku horu do obce Slovinky k autobus. Pozri Trasy Krompachy / Slovinky -  Slovinská hora - Poráč  /,
Fotogaléria - Krompachy / Slovinky – Slovinská hora - Poráč  /.
     Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou cez
Dúbravu, Bindt, Tepličku na zastávku ŽSR Teplička nad Hornádom. Pozri Trasy Krompachy / Teplička - Poráč  /,
Fotogaléria - Krompachy / Teplička - Poráč  /.
     Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou cez
Bukovec, Havraniu hlavu, Plejsy, Krompachy na zastávku ŽSR respektíve autobus. Pozri Trasy Krompachy
/ Plejsy - Bukovec - Poráč  /, Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč  /.
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Markušovce – Matejovce – Poráč  /                                            
                                                 Fotogaléria - Krompachy / Poráč  /                                           
-                                             
-
-
Informácie pod fotografiami a v texte označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web
stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-