aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

9. Vojkovská 25
                                          Dňa 20.04.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
                
                                                                Vojkovská 25.
 
 
Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
 
Trasa akcie : Vojkovce – Sedlo Predky – Sľubica – Rajtopiky – Rudník – Sedlo Branisko –
 
                      Motorest Branisko – Sedlo Predky - Vojkovce
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Muller, Papcun, Gengeľ, Vozárová, Kunová, Kandričák, Neubeller       
                       
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125       Turistický atlas list č. 100, 140
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<<  Vojkovce patria najstarším spišským obciam
so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie
pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu
Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia Spišského
hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola
okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu.  Kostol svätého Bartolomeja
sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou
cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej
tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo
Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>>  Pri kostole zabočíme vľavo po širokej ceste smerom do
doliny. Počasie je zamračené ale dosť teplo. Postupujeme hore dolinkou. Za rampou značka odbočí z cesty a pokračuje
okolo potôčika hore dolinou, ale mi pokračujeme ako zvyčajne ďalej po ceste.  / Chodník ktorým vedie značka v prípade
zlého počasia je dosť nebezpečný, preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme
križovať značku ktorá prichádza sprava, vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom
na Sľubicu. / Prichádzame na lúku v sedle Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa.
Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo.
Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou
lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu
výstupu na Sľubicu. Počasie sa zlepšilo, je lepšia viditeľnosť. Z vrcholu Sľubice je nádherný výhľad do širokého okolia.
 Vľavo sa začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za
Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok
hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých
Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska 
a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia
travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula.
Z vrcholu pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním
vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou
Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž,
vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku
až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina
so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava
cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá
východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec. Zo sedla Humence krátkym trochu
strmším výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím
vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznymi prírodnými útvarmi.
Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom na Rudník
sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa. Na niektorých
miestach odbočujú chodníčky na skalnaté steny odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď
južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Teraz z dôvodu dlhej zimy hrebeň Rajtopiky ešte nie porastený
kvetmi. Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej
strany nie je porastený lesom umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame
skalnatým vrcholom Rudníka, chodník vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k vysielaču
pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe
prídeme na hlavnú cestu v sedle Branisko / Chvalabohu /. Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku
furmanov, ktorý keď došli do sedla si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou
po ceste smerom Široké. Táto značka v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si oddýchneme,
občerstvíme sa a pokračujeme po ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny, popod Peklisko, vľavo cesta obchádza
Brezovú, prechádza Francovou dolinou  a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom do sedla Predky. Zo sedla Predky
pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať žltou značkou
po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /. Na obecnom
úrade je ukončenie trasy.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Na vrchole Sľubice.
-
-
Hrebeň Rajtopiky, nádherný skalný útvar Skalné okno.
-
-
Hrebeň Rajtopiky, nádherný skalný útvar Skalné okno.
-
-
Hrebeň Rajtopiky, prvé nerozkvitnuté stonky Ponikleca.
-
-
Účastníci prechodu Vojkovskej 25-ky na Motoreste Branisko.
-
-
Účastníci prechodu Vojkovskej 25-ky na Motoreste Branisko.
-
-
Chvíľa zaslúženého oddychu v obci Vojkovce.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist