KST Krompachy | 8. Výstup na Šarišský hrad

Dňa 13.04.2013 uskutočnila sa turistická akcia.

Výstup na Šarišský hrad.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Malý Šariš – Veľký Šariš – Šarišský hrad – Medzany – Župčany - Svinia

Dĺžka trasy : 19,5 km Prevýšenie : 415 m Čas trasy podľa mapy: 5 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Kunová, Kandričák, Gengeľ, Smaržíková, Šuhajdová, Hamráková, Papcun

Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115 Turistický atlas list č. 102, 103

Popis trasy :

Trasu začíname v Malom Šariši na autobusovej zastávke po ceste červenou značkou do Veľkého Šariša. << < Územie

obce ľudia obývali už v neskorej dobe kamennej a na začiatku doby bronzovej. Svedčia o tom nálezy (aj keď sa žiada priznať,

že len ojedinelé) – a to mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Ľud tejto kultúry, zaoberajúci sa pastierstvom, bol

pravdepodobne bez stáleho sídla. Pastieri sa so svojimi stádami pohybovali po tiahlych hrebeňoch pozdĺž východoslovenských

riek, kde aj stavali svojim mŕtvym mohyly. V uhorských písomnostiach z 13. – 14. storočia sa názov Šariš vyskytuje striedavo

pod názvami Saros a Sarus. Obidva názvy sú pravdepodobne úpravami staršieho slovanského názvu Šariš – vyskytujúceho

sa v listine poľského pôvodu – Sarus ako jeho latinizovaný tvar, Saros maďarizovaný tvar (v zmysle blatný). Každopádne obci

dal meno „materský“ Veľký Šariš. Predpokladá sa, že s pribúdaním obyvateľstva v podhradí a rozširovaním obhospodarovanej

pôdy vzniklo nové sídlisko s rozlišujúcim prívlastkom Malý. >>> Počasie je pomerne celkom dobré, riedka oblačnosť, po dlhej

zime konečne je teplo. Prechádzame Malým Šarišom, za obcou vychádzame na nízky hrebeň smerom na Veľký Šariš odkiaľ

už začínajú prvé výhľady do okolia. Vpravo sa ukazuje za Prešovom Kapušianský hradný kopec. Pred nami sa ukazuje

Veľký Šariš, vľavo sa týči Šarišský hradný vrch. Viac vľavo sa nachádza príroda nad obcou Župčany a Svinia. Vchádzame

do Veľkého Šariša, pri kostole odbočíme na žltú značku smerom Šarišský hrad. Malé námestíčko pred kostolom a mestským

úradom je pekné opravené. Prechádzame Veľkým Šarišom, na konci ulice je postavená vpravo informačná tabuľa o kaštieli

ktorý tu v minulosti stál, ktorý bol v roku 1948 poškodený požiarom a následne rozobraný miestnym obyvateľstvom.

Vychádzame cestou smerom na Medzany, po čase značka odbočuje vpravo na Šarišský hradný vrch. V minulosti kúsok

múrov bol ukrytý v kríkoch, teraz je priestor vyčistený a sú tu zriadené parkovacie miesta pre autá. Vedľa cesty sú umiestnené

informačne tabule Šarišského hradu. Postupujeme cestou okolo ktorej sú umiestnené informačné tabule o okolitej prírode,

škoda že sú dosť zničené. Prichádzame k vstupnej bráne hradu. << < Presné obdobie výstavby základnej stredovekej stavby

nie je známe. Hrad sa prvýkrát spomína pod menom Sarus v roku 1245, patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na

Slovensku. Je postavený na Šarišskom vrchu - kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš.

Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára. Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v neolite,

v neskorej dobe kamennej a v mladšej dobe bronzovej (13. – 11. stor. pred Kr.). Doklady o osídlení hradného kopca sú už z

paleolitu. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej, tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovania bol kráľovským

hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä jeho

mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol Michal,

spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov. V roku 1290 patril známej šarišskej rodine

Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a

Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Víťazný kráľ skonfiškoval hrad,

ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi.

Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom

pôvodných vlastníkov - Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu,

postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu

Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákócziovcov.

V priebehu stáročí hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Centrom hradu bola hranolová veža (donjon) s

rozmermi 13,2 x 13,2 metra a hrúbkou múrov 4,3 metra. Bol opevnený mohutným múrom a vchádzalo sa doňho bránou na

severozápadnej strane. Je postavený z miestneho andezitového kameňa so spevnenými pieskovcovými nárožiami. Opevnenie

predstavuje štrnásť, do hradbovej línie vstavaných bášt so strieľňami. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou

vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší

hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách. >>> Od 1.06.2011 vďaka

Ministerstvu kultúry a Ministerstvu práce, soc. vecí a rodiny v rámci projektu "Obnova hradov s pomocou nezamestnaných",

začalo na oprave pracovať 30 hradných robotníkov. Pred príchode k vstupnej bráne je už vpravo vidieť delový bastión v dosť

pokročilom štádiu opravy. Veľká informačná tabuľa Šarišského hradu. Okolo hradných múrov je visieť vyčistený pás lesa,

ktorý odkrýva hradné múry. Prechádzame vstupnou bránou na nádvorie hradu. Nádvorie je vyčistené od kríkov, stromov a

je zatrávnené a to umožňuje pekný rozhľad po hrade. Vpravo sa nachádza muničná miestnosť pre delový bastión. Po

obvode hradu sú zvyšky múrov s kruhovými a štvorcovými baštami. Chodníkom prichádzame k hranolovej veži (donjon)

je opevnená mohutným múrom. Dierou v múre vchádzame do vnútra. V múre sú zachovalé schody ktorými sa dostaneme

na vrchol veže. Strop veže je celý a dá sa po ňom chodiť. Je pekné slnečné počasie s riedkou oblačnosťou ktorá ponúka

pekný výhľad do okolia. Z vrcholu veže máme možnosť vidieť rozsiahlosť hradu a taktiež je nádherný výhľad do širokého

okolia. Východným smerom je vidieť Veľký Šariš, Prešov a Kapušianský hradný kopec. Severnejšie sa vypínajú Stráž a

Lysá Stráž. Na severe sa ukazuje začiatok pohoria Čergov. Severozápadne sa ukazuje Sabinov. Západným smerom sa

ukazuje tiahly hrebeň Braniska. Južným smerom sa tiahnu Sopotnické vrchy. Juhovýchodným smerom sa ukazujú

Slanské vrchy. Samozrejme všetky obce ktoré ležia pod hradom. Zídeme z veže a obídeme hradné múry chodníkom

ktorý je vyčistený a upravený na náučný chodník. Cez vstupnú bránu sa žltou značkou vrátime späť na cestu, kde

zabočíme vpravo neznačenou cestou na Medzany. Prechádzame krajom obce. << < Obec Medzany sa vyvinula na

mieste starej dediny. Obec je doložená z roku 1248 ako Megyepotoka, neskôr ako Mege (1427), Medzany (1773). Patrila

panstvu Šariš. V roku 1787 mala 58 domov a 380 obyvateľov, v roku 1828 mala 78 domov a 582 obyvateľov. Boli roľníci,

pracovali v lesoch, zaoberali sa košikárstvom a výrobou ľanového oleja. >>> Zabočíme vľavo prvou ulicou a pokračujeme

cestou cez polia do obce Župčany. Krajom obce obídeme Župčany a poľnou cestou pokračujeme do obce Svinia.

<< <Župčany už existovali pred 11. storočím, patria k najstarším slovansko-slovenským dedinám, viedla cez ne krajinská

cesta od hradu Šariš k obci Svinia smerom na Spiš. Písomná zmienka o tejto ceste je až z roku 1262. Z roku 1248 sa

uvádza zmienka v súvislosti s oslobodením od poplatkov Jágerskému biskupstvu. V 13. storočí boli Župčany majetkovou

súčasťou panstva hradu Šariš a vo vlastníctve uhorských kráľov až do 14. storočia. V 15. a 16. storočí boli ich zemepánmi

Šošovci zo Solivaru. Sťahovanie ľudí za prácou znížilo osídlenosť o skoro 50% obyvateľov. Na prelome 16. a 17. Storočia

boli Župčany opäť stredne veľkou dedinou s kostolom, farou a školou. V 13. až 16. storočí bol zaužívaný názov obce

Sebefolva. Na čele obce bol richtár ktorého do funkcie menovali zemepáni. Jeho povinnosťou bolo aby poddaní odovzdávali

zemepánom, kráľom a cirkvi dávky naturálií, platili dane a odrobili robotné povinnosti. Po roku 1884 boli zrušené poddanské

povinnosti a tak sa vytvorili samostatné sedliacke hospodárstva / uvádza sa 22 usadlostí /. Podľa zachovaných historických

dokumentov v obci už v 13. storočí stál kostol, už pred rokom 1438 bol murovaný no bez veže zasvätený bol Jánovi

Evangelistovi. V súčastnom období je v obci rímsko- katolický neskorogotický kostol z obdobia roku 1635 s úpravou lode

v 18. storočí a priečelia v 20. storočí ktorý je zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. >>> Poľnou cestou cez trochu prudší

hrebeň vchádzame do obce Svinia. << < Svinia sa nachádza v Šarišskej vrchovine v údolí Veľkej a Malej Svinky. Obec

patrí medzi najstaršie obce v bývalej Šarišskej župe. Prvým vlastníkom osady Svinia bol okolo roku 1210 slavónsky bán

Bank z rodu Bór. Bol bánom Slavónska v prvých desaťročiach 13. storočia. Vlastnil územia v povodí dnešnej Veľkej a

Malej Svinky. Uhorský panovník, Belo IV., v roku 1262 obdaril za vojenské zásluhy vo vojnách s Bulharmi generála

Meršeho - syna Benedikta. Daroval mu veľké a rozsiahle územia, ktoré predtým patrili Bankovi. Do tohto daru patrilo

územie zaberajúce doliny potokov Veľkej a Malej Svinky, osada Svinia (Sanefalva) a ďalšie osady Chminianska nová Ves

(Vyfolu) a Jarovnice (Jarne), ktoré ležali blízko hradu Šariš. Túto donáciu potvrdili aj nasledujúci panovníci Štefan V. a

Ladislav IV. Povesť hovorí , že už začiatkom 13. storočia tu stál hrádok, ktorý postavil tunajší rad templárov. Pri tomto

hrádku bola v roku 1274 postavená kaplnka, ktorú dala rodina Meršeovcov v polovici 13. storočia prebudovať na kostol.

Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. V 13. storočí v dedine vypukol hlad a bieda. Rodilo sa čoraz menej detí a

dedina takmer vymrela. Panovník dúfal, že ak bude kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie, tak sa dedina opäť zaľudní

a hlad a bieda pominú. Podľa spisov z archívu, dostal Ján Merše, v roku 1464, od kráľa Mateja povolenie prebudovať ho

na pevnôstku. Táto pevnôstka mala byť opevnená múrmi, priekopami a baštami. V 14. storočí vo Svinej existovala fara.

Generál Merše dal v obci vybudovať kúriu, ktorú v 15. storočí opevnili na spôsob kaštieľa. Kaštieľ v roku 1492 vypálili

vojaci poľského kráľoviča Jána Alberta, ktorí sa vracali späť do Poľska z ťaženia na Budín Tento kaštieľ bol od roku 1917

obývaný len nájomcami veľkostatku. Svinia bola katolícka obec až do 16. storočia, kedy celá rodina Meršeovcov prestúpila

na protestantskú vieru. Z toho vyplýva, že aj poddaní vo Svinej museli prestúpiť na protestantskú vieru. Od roku 1589

vysluhoval v obci bohoslužby evanjelický kazateľ. V 17. storočí dali Krištof a Ladislav Meršeovci pristaviť ku kostolu

renesančnú vežu v podobe koruny, ktorá je výnimočná tým, že pod ňou ležali štyri telá obetí prešovských jatiek.

Začiatkom 19. storočia bol kostol evanjelikom odňatý a dodnes je katolícky. Pod kostolom sú tri hrobky rodu Szinyei - Merše.

Dve z nich majú aj náhrobné kamene s epitafmi. Kostol bol veľmi významný v období Caraffových ukrutností, kedy sa

prešovským evanjelikom zakázalo stavať cirkevné budovy a zhromažďovať sa na službách Božích. Prešovskí evanjelici

tak na výročné oslavy a v nedele chodili do kostola vo Svinej. >>> V obci Svinia ukončíme trasu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Pred kostolom v Malom Šariši.

Šarišký hradný vrch pohľad z cesty z Malého Šariša do Veľkého Šariša.

Smerovník v centre Veľkého Šariša.

Upravené malé námestie pred mestským úradom vo Veľkom Šariši.

Začiatok chodníka smerom na hrad Veľký Šariš. Okolie týchto múrov je upravené a je tu vybudované parkovisko.

Opravované hradné múry Šarišského hradu, pred nami je vidieť opravované múry delového bastiónu.

Informačná tabuľa Šarišského hradu pred vstupnou bránou do hradu.

Čistený muničný sklad pri delovom bastióne.

Predná vyčistená časť hradu, kruhová veža, delový bastión vpravo je vstupná brána do hradu. V pozadí ležia

Šarišské Michaľany, ďalej Sabinov. Vľavo začiatok hrebeňa Branisko. Vpravo sa tiahne hrebeň Čergova pohľad

z vrcholu hranolovej veže.

Vľavo sa nachádza vstupná brána do hradu, vpravo severné hradby v pozadí sa tiahne hrebeň Čergova pohľad

z vrcholu hranolovej veže.

Zadná časť Šariškého hradu, dole sa nachádzajú zvyšky nádrže na vodu pohľad z vrcholu hranolovej veže.

Severné hradby v pozadí Stráž vľavo sa nachádza Lysá Stráž pohľad z vrcholu hranolovej veže.

Na vrcholu hranolovej veže.

Pred vstupnou bránou Šarišského hradu.

Vpravo dole sa nachádzajú Župčany v pozadí zľava sa nachádza Šarišský hradný vrch, Lysá stráž, Stráž

pohľad z cesty do Svinii.

Čakanie na autobus v obci Svinia.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Šarišský hrad /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.