KST Krompachy | 5. Olcnava

Dňa 2.3.2006 uskutočnil som turistickú akciu.

Prechod Galmusom - Biela voda.

Usporiadateľ : Vlastná akcia

Trasa akcie : Olcnava – Bielovodská dolina - Vysoký vrch - Poráč - Zbojský stôl - Galmus - Líšči vrch - Krompachy

Dĺžka trasy : 24 km Prevýšenie : 600 m Čas trasy podľa mapy : 6.30 hod

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č.139, 140

Popis trasy :

Trasu začínam od informačnej mapy Galmus na ŽSR, od smerovníka zelenou značkou smerom Kamenný potok.

<<< Najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala

z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta

z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI

APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo

odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide

zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý

Olcnava a okolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa Olcnava dostala do domény

Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov od konca 17. storočia. >>>

Je pekné slnečné počasie, obloha je bez mrakov. Zo ŽSR sa pustíme vpravo okolo trati smerom cez železničný most.

Vpravo za Hornádom sa striedajú rozsiahle lúky s lesom smerom nad Vítkovce. Prejdeme lávkou ponad ústie najkrajšej

doliny hrebeňa Galmus – Bielovodskej doliny ktorá vo vrchnej časti má typické prvky rokliny Slovenského raja. Dolina

nie je značkovaná. Za mostom zabočíme vľavo chodníkom na cestu a pokračujeme okolo pár domov cestou hore dolinou.

Ústie doliny až po úzku a najkrajšiu časť doliny mierne stúpa, potok je na mnohých miestach zamrznutý. Po celej doline

je asi 20 cm vrstva snehu. Dolina na niekoľkých miestach sa zúži len na šírku cesty a potôčika. Tieto miesta sú

ohraničené nevysokými skalnými stenami. Pred najužšou časťou sa dolina rozširuje a je tam pekná lúka. Prechádzam

lúkou, vľavo pod skalnou stenou sa nachádza krátka skalná diera, pred ňou niekedy stála drevená chajda. Postupujem

okolo potôčika až vchádzam do najužšej časti doliny v dĺžke približne 300 m. Úzke skalnaté koryto kde je miesto len

pre potôčik, chodník tu nemá miesto. Prechádzam miestami snehom na bočnom svahu, miestami ľadom ktorým je

zamrznutý potôčik, v niektorých miestach musím náročne obchádzať rozsiahle ľadopády ktoré sa nachádzajú na bočných

svahoch. Množstvo popadaných stromov, hrubšia vrstva snehu, miestami ľad, miestami je potôčik voľný a okolie je

šmykľavé od vody. Je potrebné dávať pozor pri každom kroku. Veľmi náročný prechod s množstvom adrenalínu. Krása

tejto dolina však vykompenzuje náročnosť prechodu. Nádherná dolina na severnom nenápadnom hrebeni Galmusa.

V strednej časti je menej snehu a potôčik nie je zamrznutý a je vidieť množstvo kaskád a perejí ktoré tu vytvára potôčik

na skalnatom podklade doliny. Zo skalných stien na viacerých miestach visia pekné ľadové cencúle. Prechádzam záverom

doliny ktoré je pokryté hrubou vrstvou snehu, výstup je dosť náročný. Prichádzam na lúku kde sa dolina rozdvojuje, pustím

sa vpravo dolinkou až vystúpim na rozsiahle lúky na Zlatníku kde pokračujem zelenou značkou vľavo smerom na

Vysoký vrch. Cez Zlatník prejdem pod severné svahy Vysokého vrchu, značka obchádza vrch vpravo až prichádzame na

západný svah pokrytý lukmi ktoré sa tiahnu cez Jaseň a Lazčík nad Matejovce a Rudňany. Z lúk začínajú prvé výhľady

do okolia Poráča, Hornádskej kotliny, Vysoké Tatry a Vranie vrchy. Pri smerovníku Pod krížom odbočíme miestnym

značením červeno – biele trojuholníky vľavo na Vysoký vrch. Krátky výstup na nie príliš vysoký vrch ale o to sú z neho

krajšie výhľady. Vysoký vrch je holý kopec s nádherným kruhovým výhľadom. Nádherne slnečné počasie umožnilo výhľady

do širokého okolia. Začnem východným smerom kde sa tiahne hrebeň Galmusa pokračujúc vpravo masív Slovinskej skaly,

sedlo Suchinec, rozsiahle lúky Slovinskej hory a Lazov pod Bukovcom, Bukovec, hrebeň smerom na Závadku, nízky

horizont Vraních vrchov, v pozadí masív Kráľovej holi s pokračujúcim hrebeňom Nízkych Tatier ktorý prechádza na horizont

vzdialených Západných Tatier, zubatý horizont Vysokých Tatier, malebný hrebeň Belianských Tatier, tajomné a nepoznané

Levočské vrchy, Smrekovica s hrebeňom Braniska. Ten kto má rád pekné výhľady mal by vystúpiť na Vysoký vrch určite

neoľutuje. Z vrcholu zídem naspäť na zelenú značku a zídem do obce Poráč. <<< Prvá písomná zmienka o obci Poráč

je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch.

Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia

názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú

spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský

kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec.

Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby

obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej

činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom

priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je vznik poráčsko-rudnianských ťažobných

spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania. Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach

ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a

pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal veľký rozmach baníctva. Železorudné bane

Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po

roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko - rudnianskom revíry dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani

Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. >>> V krčme sa občerstvím a pokračujem modrou značkou smerom

na Galmus. Vychádzam z obce na lúku. Vpravo je vidieť vrchol Slovinskej skaly, sedlo Suchinec, rozsiahle lúky od

Slovinskej hory až na Lazy pod Bukovcom, vrchol Bukovca. Vstúpime do lesa a vystúpime na hrebeň. Držíme sa hrebeňa,

ktorý je mierne zvlnený s málo miestami na výhľad. Na zbojskom stole prechádzame lúkou ktorá vpravo smerom k

Poráčskej doline vytvára rozsiahle bludisko lúk, v ktorých veľmi často prežíva vlčia rodinka. Až po Nad Sejkovú značka

vedie lesom preto odtiaľ nie sú žiadne výhľady. Pri smerovníku Nad Sejkovou je výhľad na Hornádsku kotlinu, hrebeň

Braniska, Dreveník a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Postupujem cestou hrebeňom, po chvíli vpravo je vidieť

vrchol Slovinskej skaly. Po čase prídeme na veľkú tiahlu lúku, v strede lúky stojí ihličnatý strom, v minulosti bol pod ním

kolmý vchod do podzemia vystužený drevom. Slovinský speleológovia ním objavovali podzemné priestory. Po skončení

prieskumov vchod sa začal prepadať až sa celkom zasypal. Oproti cez cestu sa však prepadlo dno jamy a otvoril sa

ďalší vchod do podzemia, tu už však nikto nerobí prieskum. Pokračujeme po ceste cez úzku napodobeninu tiesňavy až

vyjdeme z les pri poľovníckej chate Galmus. Pri chate je prístrešok kde je možné ukryť sa v prípade zlého počasia.

Značka ďalej vedie rozsiahlou lúkou nad poľovníckou chatou na Galmuse, ponad jeden z mála prameňov na hrebeni

Galusa, lúkou pod Kobylou a popod juhovýchodný skalnatý svah Kobyly, Chodník po chvíli pokračuje cestou okolo

smerovníka Pod skalou. Značka pokračuje južným svahom postupne pokračuje lesnou cestou na lúčnatý hrebeň Líščieho

vrchu, odtiaľ už začínajú prvé výhľady vľavo je vrchol Sľubice, pred nami vpravo sa nachádza Bačov vrch vpravo lyžiarske

svahy Plejsy. Pokračujeme cestou cez rozsiahlu lúku Liščieho vrchu, vchádzame do lesa a zelenou značkou schádzame

na cestu z Vápenca do Krompách. Vpravo sa nachádza vitálny svet Velnes, na konci ulici sa nachádza Baroková kúria

postavená v polovici 18. storočia a prebudovaná koncom 18. storočia rodinou Gundelfingerovcou. Po nich sa stal

majiteľom barón Piller – park okolo kúrie sa dodnes volá Piller - park. Dnes objekt slúži ako penzión tu zároveň

ukončíme trasu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Ústie Bielovodskej doline.

Krátka diera v spodnej časti skalnej steny, pred ňou niekedy stála drevená chajda.

Náročný prechod z dôvodu popadaných stromov a väčšieho množstva snehu.

Na bočných svahoch je množstvo pekných ľadopádov.

Jediná širšia časť doliny v strednej časti doliny.

Jedna z viacerých mís ktoré boli vytvorené v skalnatom dne doliny.

Jeden z množstva ľadopádov na bočných svahov.

Vrchná časť Bielovodskej doliny.

Vyústenie doliny na bočný hrebeň.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Biela voda /

Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch /

Fotogaléria - Krompachy / Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Galmus - Poráč /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.