aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

3. Podlesok-Kláštorna-Kyseľ-Podlesok
                                  Dňa 13.02.2010 uskutočnila sa  turistická akcia.
 
                                             Prechod Slovenským rajom.
 
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie     :  Podlesok – Prielom Hornádu – Kláštorná roklina – Kláštorisko – Obrovský vodopád –
 
                          Malý Kyseľ – Vtáči hrb - Podlesok
 
Dĺžka trasy :16 km         Prevýšenie : 590 m       Čas trasy podľa mapy: 5.45 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký,  Čupaj, Šlacký
 
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125      Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy : 
Trasu začíname na Podlesku modrou značkou od informačných tabúľ smer Hrdlo Hornádu. Celoročné stredisko cestovného
ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej časti Slovenského raja, do
Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. Pred recepciu urobíme tradičné spoločné
fotografovanie. Pustíme sa vľavo modrou značkou okolo starej nepoužívanej a zdevastovanej reštaurácie Koliba, novo
postavenej reštaurácie Ranč s pekným oproti postaveným detským a športovým ihrisko. Spred ranča sa nám vľavo naskytuje
pekný pohľad na Tatranské štíty vpravo okolie Spišského Štvrtku. Značka pokračuje po ceste k detskému táboru. Predtým
značka smerovala vľavo okolo Hornádu do hrdla Hornádu. Teraz obchádza detský tábor vpravo za táborom zabočí vľavo
do hrdla Hornádu. Prejdeme kovovou lávkou na druhú stranu kde zabočíme vpravo kovovou lávkou okolo Hornádu.
V Prielomu je zatiaľ málo snehu, Hornád nie je zamrznutý preto je pohyb po chodníku menej náročný. <<< Prielom Hornádu
je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité
údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Prvý prechod
Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na
primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /.
Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba
"chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí
v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. >>> Širšia časť hrdla Hornádu sa
postupne zúži pri starej chatke a chodník začína tesne kopírovať tok Hornádu lesom pričom má zatiaľ nenáročný profil s
 dobrou prechodnosťou. Na druhej strane Hornádu sa začínajú zjavovať prvé ľadopády ktoré padajú zo skalných stien.
Prichádzame k jednému s najkrajších a zároveň najnáročnejších úsekov prielomu stúpačky Pod Zelenou horou. Hornád
tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs
nad stúpačkami je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád. Pokračujeme oddychovým chodníkom až prídeme k ďalšiemu
najmä v zime exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začíname stúpačkami, ďalšia časť vedie skalou keďže
je sneh postup je veľmi náročný a, končíme znovu stúpačkami. Prechádzame chodníkom okolo Hornádu kde sa striedajú
kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími lesnými svahmi. Miestami sa ukazujú ľadopády ktoré sa
vytvárajú na svahoch alebo podajú zo skalných stien. Prechádzame lávkou na druhú stranu Hornádu až prichádzame
k ďalšiemu miestu zo stúpačkami Nad večným dažďom, miesto kde sú stúpačky aj v miernej zime zaľadnené a preto je
pohyb sťažený. Prichádzame k ústiu Kláštornej rokline. Bola známa už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po
preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Zelenou značkou vchádzame do ústia rokliny kde je vpravo umiestnená
informačná tabuľa Kláštorskej rokliny. Dno rokliny začína spočiatku pomerne strmo stúpať, chodník vedie bokom, po
odbočení žltej značky smerom na Kláštorisko chodník vchádza na dno rokliny kde už pohyb je sťažený snehom, 
popadanými stromami a dnom pokrytým skalami. Prichádzame k  prvému Strakovmu  vodopádu  vysokému 13 m.
Roklina je zabezpečená rebríkmi, reťazami a stúpačkami z dôvodu bezpečného prechodu rokliny. Postupne prechádzame
 Dúhovým vodopádom, Machovým vodopádom a nakoniec najväčším vodopádom Objaviteľov vysoký až 15 m.
Prechádzame poslednými rebríkmi v závere rokliny, vpravo je vidieť zvyšky hrádze rybníka kde chovali mnísi ryby pre
svoju potrebu. Vychádzame na rozsiahlu lúku Kláštoriska kde sa nachádza reštaurácia.  KLáštorisko jediné stredisko
turistiky, nachádzajúce sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená
v roku 1923. Pozrieme si ruiny Kartuziánskeho kláštora <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej
polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi
Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na
toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo
Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku
mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov
bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod
kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných
i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku
Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr
bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska pokračujeme modrou značkou ponad
zatvorenú roklinu Veľký Kyseľ, ktorá bola zatvorená po požiari v roku 1976. Po čase odbočíme žltou značkou vľavo
k Obrovskému vodopádu. Schádzame úzkou dolinkou až prídeme do nádherného meandru potôčika Kyseľ. Úzka a 
hlboká prerva v skalách osadená stúpačkami ponad dno potôčika končí na kovovej lavičke nad vodopádom. Stadiaľ je
nádherný pohľad na vodopád a záver rokliny Veľký Kyseľ. Po prejdení lavičky pokračujeme po ľavej strane lesa ponad
potôčik, prejdeme ďalšou lávkou vľavo do dolinky a vystúpime rebríkom nad malý vodopád až prídeme do ústia
Malého Kyseľa kde pokračujeme modrou značkou. <<< Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v roku 1900
pod vedením M. Rótha a  M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy zostala dlho
nepokorená. Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol
aj Obrovský vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari zo Spišskej Novej Vsi,
ktorí na problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky. Potok, ktorý ňou preteká, pramení
pod Malou poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom, takto ho nazvali prví
objavitelia v roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. >>> Postupujeme roklinou z dôvodu väčšieho množstva
snehu je postup ťažší. Ploché ľahšie dno sa strieda s ťažšie schodným dnom z dôvodu popadaných stromov. Viaceré
miesta sú zabezpečené kovovými stúpačkami a drevenými rebríkmi. Z dôvodu slabej zima je málo ľadopádov a ľadu na
dne rokliny. Prechádzame roklinou až vystúpime záverom rokliny na Glacku cestu kde taktiež končí roklina Suchá Bela
pri prístrešku. Pokračujeme vpravo žltou značkou ktorá vedie širokou lesnou cestou bez výhľadov až k smerovníku
Pod Vtáčim hrbom zabočíme vľavo červenou značkou smerom na Podlesok. Spočiatku značka vedie po širokej lesnej
ceste kde za chvíľu odbočte z cesty vľavo kde je jediná možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku kotlinu. Vrátime
sa na cestu až prídeme k smerovníku Nad Podleskom kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa. Tú už zostupuje
pomerne strmo dolu lesom. Je málo snehu a preto zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch stromov a je
potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča, zastavíme sa
v reštaurácii Harmanka kde si posedíme, oddýchneme a ukončíme dnešný deň v Slovenskom Raji.
-
-
-
Mapa trasy:
 
-
-
Výškovy profil trasy:
 
-
-
-
 
Podlesok.
-
-
 
Hrdlo Hornádu.
-
-
 
Z dôvodu slabej zimy sú ľadopády slabo zaľadnené.
-
-
Stupačky Pod zelenou horou.
-
-
 
Stúpačky pod Lanovou lávkou. Stúpačky sú zakryté hrubou vrstvou ľadu a neprechodné.
-
-
Informačná tabuľa Kláštorskej rokliny.
-
-
Spodná časť Kláštorskej rokliny.
-
-
Stredná časť rokliny.
-
-
 
Kláštorisko s reštaurácoiu.
-
-
 
Opravované ruiny Kartuziánskeho kláštora.
-
-
 
Kláštorisko pohľad smerom k Čertovej sihoti.
-
-
 
Na modrej značke smerom k Malému Kyseľu.
-
-
 
Meander nad Obrovským vodopádom.
-
-
Meander nad Obrovským vodopádom.
-
-
Spodná časť Malého Kyseľa.
-
-
Závojový vodopád.
-
-
 
Vrchná časť skalnej rozsadliny.
-
-
Záver Kláštorskej rokliny.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu  - časť po Kláštorsku roklinu /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorská roklina /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Obrovský vodopád /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Malý Kyseľ /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>  sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-