Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 13.11.2010 uskutočnila sa turistická akcia.
Prechod Slovenským Rajom.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : Podlesok – Prielom Hornádu – Kláštorná roklina – Kláštorisko - Obrovský vodopád
- Veľký Kyseľ – Suchá Bala – Pod Vtáčim hrbom - Podlesok
Dĺžka trasy : 18 km Prevýšenie : 660 m Čas trasy podľa mapy: 7.00 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Papcun, Kunová, Olšavská, Čupaj, Vozárová, Smaržíková
Nečlenovia KST MŠK : Legát, Muller, Bafi, Bafiová
Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137
Popis trasy :
Trasu začíname na Podlesku modrou značkou od informačných tabúľ smer Hrdlo Hornádu. Celoročné stredisko
cestovného ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej časti
Slovenského raja, do Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. Pred recepciu urobíme
tradičné spoločné fotografovanie. Pustíme sa vľavo modrou značkou okolo starej nepoužívanej a zdevastovanej reštaurácie
Koliba, novo postavenej reštaurácie Ranč s pekným oproti postaveným detským a športovým ihrisko. Spred ranča sa
nám vľavo naskytuje pekný pohľad na Tatranské štíty vpravo okolie Spišského Štvrtku. Značka pokračuje po ceste k
detskému táboru. Predtým značka smerovala vľavo okolo Hornádu do hrdla Hornádu. Teraz obchádza detský tábor
vpravo za táborom zabočí vľavo do hrdla Hornádu. Prejdeme kovovou lávkou na druhú stranu kde zabočíme vpravo okolo
Hornádu popod kolmú skalnú stenu vľavo. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád
od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov
a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa
uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc
/ Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej
lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto
chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách,
140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. >>> Širšia časť hrdla Hornádu sa postupne zúži pri starej chatke a
chodník začína tesne kopírovať tok Hornádu lesom, pričom má zatiaľ nenáročný profil s dobrou prechodnosťou.
Prichádzame k jednému s najkrajších a zároveň najnáročnejších úsekov prielomu stúpačky Pod Zelenou horou. Hornád
tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs
nad stúpačkami je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád. Pokračujeme oddychovým chodníkom až prídeme k ďalšiemu
najmä v zime exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začíname stúpačkami, ďalšia časť vedie skalou vo
väčšej výške nad Hornádom a je šikmá smerom k Hornádu, končíme znovu stúpačkami. Prechádzame chodníkom okolo
Hornádu kde sa striedajú kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími lesnými svahmi. Prechádzame
lávkou na druhú stranu Hornádu až prichádzame k ďalšiemu miestu za stúpačkami Nad večným dažďom, miesto kde
sú stúpačky aj v miernej zime zaľadnené a preto je pohyb sťažený. Prichádzame k ústiu Kláštorskej rokliny. Bola známa
už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Zelenou značkou
vchádzame do ústia rokliny kde je vpravo umiestnená informačná tabuľa Kláštorskej rokliny. Dno rokliny začína spočiatku
pomerne strmo stúpať, chodník vedie bokom svahu, po odbočení žltej značky smerom na Kláštorisko chodník vchádza
na dno rokliny kde už je pohyb sťažený popadanými stromami a dnom pokrytým skalami. Prichádzame k prvému
Strakovmu vodopádu vysokému 13 m. Roklina je zabezpečená rebríkmi, reťazami a stúpačkami z dôvodu bezpečného
prechodu rokliny. Postupne prechádzame Dúhovým vodopádom, Machovým vodopádom a nakoniec najväčším
vodopádom Objaviteľov vysoký až 15 m. Prechádzame poslednými rebríkmi v závere rokliny, vpravo je vidieť zvyšky
hrádze rybníka kde chovali mnísi ryby pre svoju potrebu. Vychádzame na rozsiahlu lúku Kláštoriska kde sa nachádza
reštaurácia KLáštorisko jediné stredisko turistiky, nachádzajúce sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj.
Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. Pozrieme si ruiny Kartuziánskeho kláštora <<< História kláštora
siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska,
zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli
sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil
mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do
kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou
náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej
práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín.
Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu,
ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr
husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska pokračujeme modrou
značkou ponad zatvorenú roklinu Veľký Kyseľ, z dôvodu požiaru v roku 1976. Po čase odbočíme žltou značkou vľavo k
Obrovskému vodopádu. Schádzame úzkou dolinkou až prídeme do nádherného meandru potôčika Kyseľ. Úzka a hlboká
a nádherná prerva v skalách osadená stúpačkami ponad dno potôčika končí na kovovej lavičke nad vodopádom. Stadiaľ
je nádherný pohľad na záver rokliny Veľký Kyseľ. Po prejdení lavičky pokračujeme po ľavej strane lesa ponad potôčik,
prejdeme ďalšou lávkou vľavo do dolinky a vystúpime rebríkom nad malý vodopád až prídeme do ústia Veľkého Kyseľa
kde pokračujeme vľavo zelenou značkou. <<< Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v roku 1900 pod vedením
M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy zostala dlho nepokorená.
Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol aj Obrovský
vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari zo Spišskej Novej Vsi, ktorí na
problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky. Potok, ktorý ňou preteká, pramení pod Malou
poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom, takto ho nazvali prví objavitelia v
roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. >>> Postup roklinou z dôvodu väčšieho množstva vody je pomerne náročný.
Ploché ľahšie dno sa strieda s ťažšie schodným dnom z dôvodu popadaných stromov. Prechádzame prvými
kaskádovými vodopádmi zabezpečenými drevenými rebríkmi, vodopády sa predstavujú v plnej kráse z dôvodu množstva
vody ktorá nimi preteká. Prechádzame pekným vodopádom Objaviteľov v tvare vľavo zalomeného koryta. Zo stúpačiek
vidieť v začiatku vodopádu peknú misu. Prechádzame posledným vodopádom v Barikáde viac stupňový vodopád v
peknej skalnej stene. Z rokliny vychádzame k chate na Biskupských chyžkách. Tu sa občerstvime a pokračujeme
žltou značkou na Malú Poľanu, vpravo modrou značkou širokou cestou k vrcholu rokliny Suchá Bela. Z Malej Poľany
smerom na juh v pozadí je vidieť vpravo typickú siluetu Havranej skaly, vrchol vľavo ukončený kolmou stenou. Z vrcholu
Suchej Belej žltou značkou ktorá vedie širokou lesnou cestou bez výhľadov až k smerovníku Pod Vtáčim hrbom
zabočíme vľavo červenou značkou smerom na Podlesok. Spočiatku značka vedie po širokej lesnej ceste kde za chvíľu
odbočte z cesty vľavo kde je jediná možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku kotlinu. Vrátime sa na cestu až
prídeme k smerovníku Nad Podleskom kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa. Tú už zostupuje pomerne
strmo dolu lesom. Je málo snehu a preto zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch stromov a je
potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča, zastavíme
sa v reštaurácii Harmanka kde si posedíme, oddýchneme a ukončíme dnešný deň v Slovenskom Raji.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Recepcia ATC na Podlesku.
-
-
Hrdlo Hornádu. Začiatok Prielomu Hornádu.
-
-
Smerovník v Hrdle Hornádu.
-
-
Výstup k stúpačkam Pod Zelenou horou
-
-
Stúpačky Pod Zelenou horou. Najkrajšia časť Prielomu Hornádu.
-
-
Stúpačky Pod Zelenou horou. Najkrajšia časť Prielomu Hornádu.
-
-
Stúpačky pri Mníchovej diere.
-
-
V pozadí je Mníchová diera.
-
-
Stúpačky Pod večným dažďom.
-
-
Smerovník v ústi Kláštorskej rokliny.
-
-
-
-
-
Prvý z vodopádov Kláštorskej rokliny Strakov vodopád.
-
-
Dúhový vodopád.
-
-
Dúhový vodopád.
-
-
Dúhový vodopád.
-
-
Machový vodopád.
-
-
Záver Kláštorskej rokliny.
-
-
Kláštorisko. Kartuziánský kláštor v pozadí Vysoké Tatry.
-
-
Kláštorisko v pozadí Čertová sihoť.
-
-
Smerovník na Kláštorisku - ústredná orientácia.
-
-
Reštaurácia na Kláštorisku.
-
-
Reštaurácia na Kláštorisku.
-
-
Kláštorisko - reštaurácia.
-
-
Nádherné meandre potôčika Kyseľ smerom k Obrovskému vodopádu.
-
-
Nádherné meandre potôčika Kyseľ smerom k Obrovskému vodopádu.
-
-
Lávka nad Obrovským vodopádom.
-
-
Nádherné meandre potôčika Kyseľ smerom k Obrovskému vodopádu.
-
-
Záver uzatvorenej rokliny Veľký Kaseľ pod Obrovským vodopádom.
-
-
Ústie rokliny Veľký Kyseľ.
-
-
Kaskádový vodopád v ústi rokliny.
-
-
Vodopád Ochrancov prírody.
-
-
Vodopád v Barikáde.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu - časť po Kláštorsku roklinu /
Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorská roklina /
Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
Fotogaléria – Slovenský raj / Obrovský vodopád /
Fotogaléria – Slovenský raj / Veľký Kyseľ /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|