aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

17. Lúčky - Veľký Choč - Ružomberok
                                   Dňa 5.07.2013 uskutočnili sme turistickú akciu.
 
                                                    Výstup na Veľký Choč.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná turistická akcia
 
Trasa akcie : Lúčky – Veľký Choč – Malý Choč – hrad Likava - Ružomberok
 
Dĺžka trasy :   18  km         Prevýšenie :  1260  m       Čas trasy podľa mapy:  6.30  hod
 
Účastníci  - správca web stránky :   Šlacký, Šlacká
                       
 
Turistická mapa CHOČSKÉ VRCHY – Vodná nádrž Liptovská Mara  č.111
 
Turistický atlas list č. 55, 89
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v Lúčkach červenou značkou smerom Veľký Choč. <<<  Prvá písomná zmienka o Lúčkach je z r.1287 v
predikáte Dionýza z Lúčok (Dionisius de Luchk). O existencii Lúčok sa neskôr dozvedáme v súvislosti s ponosami obyvateľov,
ktorí sa museli zúčastňovať na opevňovacích prácach na hrade Liptov. Keď sa v r. 1474 zmocnil hradu Matej Korvín, dal ho
zbúrať a jeho panstvo prešlo pod správu hradu Likava. Okolo r. 1550 sa v Lúčkach, podobne ako v iných horských dedinách,
usadili valašské rodiny, ktoré tam dal priviesť vtedajší zemepán, aby boli využité aj pasienky a hole. V tom čase bolo v
Lúčkach evidovaných 8 usadlostí. V r. 1600 bolo v Lúčkach obývaných 17 sedliackych domov a bol tu aj mlyn. Okrem
poľnohospodárstva sa obyvatelia Lúčok zaoberali pastierstvom a salašníctvom, čo sa prejavilo aj v obecnom znaku.
Na odtlačku pečatidla, ktoré sa zachovalo na písomnosti z r. 1766 s kruhopisom + Sigil. Pagi Lvczka + (Sigillum pagi Lučka)
je motív: baran v kroví. Okolité lesy poskytovali dobrú základňu pre drevorubačstvo a s ním súvisiace pltníctvo. Stretávame
sa tu aj s výrobou šindľov, dreveného riadu, ako aj s domáckou výrobou plátna a súkna. Po zrušení poddanstva v r. 1848
prešla do vlastníctva poddaných urbárska pôda (extravilán a intravilán urbárskych usadlostí). K majetkoprávnemu
usporiadaniu pôdohospodárskych pomerov v Lúčkach došlo až 30. marca 1885 formou zmluvy medzi panstvom Likava
a bývalými poddanými. V r. 1900 bolo v obci 531 ekonomicky činných obyvateľov, z nich bolo 54 % výlučne činných
v poľnohospodárstve. So začiatkom chovu včiel sa stretávame koncom 18. stor., na konci 19. stor. bolo v Lúčkach 62
včelstiev. Od šesťdesiatych rokov 19. stor., keď sa v Liptovskej župe začala propagačná akcia pestovania ovocných
stromov, začali aj v Lúčkach pribúdať ovocné stromy a kry. Po vydaní živnostenského poriadku r. 1872 a priemyselného
zákona 1884, nastáva rozvoj remeselných a obchodných živností. >>>  Z konečnej zastávky autobusu sa vrátime pred
zákrutu a zabočíme vľavo smerom k vodopádu. Prichádzame k nádhernému Lúčanskému vodopádu, ktorý sa nachádza
priamo v strede obce Lúčky. Je to 12-metrov vysoký kaskádový travertínový vodopád. Voda z potoka Lúčanka kaskádovito
padá z výšky väčšej ako 10 metrov do jazierka vyerodovaného v travertínovej terase. Jazierko je upravené a výška hladiny
vody je zabezpečená hrádzou. Pokračujeme okolo kostola cez kúpele Lúčky. <<<  Kúpele Lúčky patria medzi najstaršie
kúpele na Slovensku. Na rozhraní Oravy a Liptova, v prekrásnom prostredí Chočských vrchov nájdete tiché rodinné
prostredie, kvalifikovaný príjemný personál a liečivú vodu vhodnú na liečbu ženských ochorení, chorôb pohybového
ústrojenstva, nervových ochorení a chorôb z povolania. Poskytovaním kvalitných služieb sa kúpele dostali do povedomia
mnohým klientom, ktorí vyskúšali ich ponuku a opätovne sa tam s radosťou. Rozhodujúcim činiteľom kúpeľnej liečby na
Lúčkach sú liečivé pramene sírano-hydrouhličitanovej, vápenato-horčíkovej, hypotonickej , termálnej vody. Minerálna
voda má skoro izotermickú teplotu 31,5°C. Z prírodných liečivých prostriedkov sa na Lúčkach okrem termálnej minerálnej
vody používa i merojkovská rašelina na zábaly. >>>  Tu už pokračujme červenou značkou smerom Veľký Choč. Je pekné
slnečné počasie, obloha je bez mrakov. Prechádzame cestou  okolo futbalového ihriska, za chvíľu vľavo sa nachádza skalná
stena s dierou. Po čase prichádzame k smerovníku kde odbočíme z cesty ktorá vedie do obce Osádka, na severnej strane
Veľkého Choča. Cesta začína stúpať hore dolinou. Pred nami sa ukazuje Malý Choč. Cesta končí a značka pokračuje
strmým chodníkom lesom až vychádzame na lúky Žimerová. Na vrchole lúky sa nachádza prístrešok vhodný na ukrytie v
 prípade zlého počasia. Prechádzame popod východné svahy Malé Choča odkiaľ  je vľavo vidieť okolie Ružomberka.
Vychádzame do sedla Vráca, vľavo sa nachádza vrchol Malého Choča. Pokračujeme vpravo južným hrebeňom
Veľkého Choča, ktorým vychádzame na vrchol Veľkého Choča Výstup skalnatým chodníkom je miestami zabezpečený
reťazami. <<<  Veľký Choč ( 1 611 m ) je dominantným vrchom Chočských vrchov, viditeľný je už od Štrby a z celej dolnej
Oravy Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Jeho masív
je zalesnený prevažne smrekovými lesmi a v najvyšších častiach sa nachádzajú a j jediné súvislejšie porasty kosodreviny
 v celom pohorí. Pre zachované biocenózy lesných porastov často až pralesovitého charakteru a skalný masív so
zriedkavými druhmi flóry bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Na vrchole sa nachádza prírodná
rezervácia Choč, ktorej súčasťou sú aj menšie vrcholy: Predný Choč, Malý Choč, Stredný Choč a Zadný Choč, ale
aj ďalšie ako napríklad Kýčera, Sokol a iné. Zo severu má mierne stúpajúci tvar, kým z Valaskej Dubovej a od Lúčiek je v
príkrom zráze. Vrchol bol ospievaný mnohými básnikmi, medzi inými aj P.O. Hviezdoslavom, ktorý pochádzal z Vyšného
Kubína, ležiaceho priamo pod Chočom. >>>  Z vrcholu Veľkého Choča je vynikajúci kruhový výhľad. Severným smerom je
vidieť Kubínsku hoľu s najvyšším vrcholom Minčol. Severovýchodným smerom je vidieť Chočské vrchy s najvyšším vrcholom
Prosečné v pozadí je vidieť Sivý vrch, začiatok Západných vrchov. Východným smerom sa tiahne Liptovská kotlina s 
dominantou Liptovskou Marou. Juhovýchodným smerom sa tiahne tiahly hrebeň Nízkych Tatier. Južným smerom sa tiahne
hrebeň Veľkej Fatry, orientovaný severojužným smerom. Na začiatku hrebeňa dominuje lyžiarske stredisko Malinô Brdo.
Západným smerom sa tiahne hrebeň Krivianskej Malej Fatry, orientovaný smerom východ – západ. Vpravo začína
Malým Rozsutcom, Veľkým Rozsutcom a Stohom. Z vrcholu pokračujeme zelenou značkou smerom Stredná Poľana.
Schádzame južným svahom Veľkého Choča porasteného kosodrevinou. Zostup je náročnejší z dôvodu skalnatého
podkladu a množstva koreňov z kosodreviny ktoré sú veľmi šmykľavé. Po chvíli vychádzame z kosodreviny a prechádzame
lúčnatým svahom z ktorého na mnohých miestach vystupujú vápencové skaly a krátke skalné steny. Svah je pokrytý
kobercom kvetín. Schádzame na väčšiu lúku Strednej Poľany. Od smerovníka pokračujeme vľavo modrou značkou smerom
sedlo Spuštiak. Pozrieme si hotel Choč na Strednej poľane, skúšali sme zistiť koľko hviezdičiek má, ale sa nám to nepodarilo.
Len keby nebolo toho smetiska vnútri, ktoré niektorý turisti tam zanechali. Prechádzame veľkou lúkou na Strednej Poľane.
Prechádzame okolo pamätnej tabuli ktorá je postavená na pamiatku Hviezdoslavovej útulni. Útulňa tu bola
postavená 28.9.1924. V decembri roku 1944 bola zničená nemeckými vojskami. Prechádzame lesom z ktorého nie je žiadny
výhľad. V sedle Spuštiak pokračujeme červenou značkou smerom Ružomberok . Schádzame hrebeňom až sa pred nami
ukáže silueta Likavského hradu. Zo značky odbočíme na hrad. Hrad je sčasti opravený. Vchádzame na hrad kde sa
platí vstupné. <<<  Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu
Váhu. Obdobie i objednávatel' výstavby hradu sú nejasné. Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho
budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókakőiho, kráľovského vrátnika a liptovského išpána. V roku 1315 ho
dostal ako donáciu majster Doncs od Karola Róberta. On dal hrad do poriadku a dal ho rozšíriť. Hrad mal strážiť priechod
cezVáh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský
župan magister Donč. V rokoch 1431 - 1434 bol v rukách husitov, od 1435 ho vlastnili Hunyadyovci. V tom čase sa do
hradu vstupovalo severnou štvorbokou vežou, ktorá má to isté datovanie. Hrad bol pomerne skromným sídlom, klenby tu
boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy, jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré
vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline v stredoveku patriace k hradu. Pôvodný horný hrad v druhej polovici 15 storočia
prestavali a do severozápadnej časti postavili štvorposchodový palác. V roku 1474, po zbúraní Liptovského hradu, stal
sa strediskom rozsiahlych kráľovských majetkov v západnej časti Liptova. Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému
synovi kráľa Mateja Korvína, na prelome 15. a 16. storočia Zápoľským. V 16. storočí boli majiteľmi Krušičovci a v
druhej polovici 16. storočia Illesházyovci. Renesančné úpravy, najmä v juhozápadnej časti hradu, sa týkali fortifikačných
systémov, v roku 1642 vznikol nový vchod vo východnej bráne. Najmladším stavebným zásahom bolo vybudovanie
opevnenia na južnej a západnej strane (1678 a okolo 1700). Od roku 1651 časť majetkov patrila Thőkőlyovcom a po
potlačení Thőkőlyho povstania v roku 1670 pripadli aj s hradom eráru. Vtedy tu bolo ubytované vojsko a slúžil ako
župná väznica. Hrad bol začiatkom 18. storočia dejiskom bojov stavovských povstaní medzi rákocziovskými a cisárskymi
vojskami, ktoré ho v jeseni 1707 dobyli a na rozkaz Františka Rakócziho II. zničili. Hrad je od 80tych rokov 20.storočia
upravovaný a v súčasnosti nesie stopy po viacerých prístupoch rekonštrukcie tejto ešte donedávna zachovalej
pamiatky. >>> Prezrieme si sprístupnené časti hradu a malú muzeálnu expozíciu v opravenej veži. Z hradu pokračujeme
do obce Likava. <<<  Začiatky osídlenia obce Likavka možno sledovať už pred 13.storočím. Dokazuje to aj typ názvu
obce, ktorý zaraďuje túto osadu k najstaršej skupine obcí v Liptove. Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti
Liptova v 13.storočí je kostol sv. Martina biskupa v Martinčeku. Zachované včasnogotické prvky sa datujú do obdobia
okolo roku 1260. Kostol bol vybudovaný pre viaceré osady, ktoré boli v jeho blízkosti (Likava, Lisková), až neskôr vznikla
pri ňom osada, ktorá bola pomenovaná podľa patrocínia kostola Svätý Martin, Martinček. V rokoch 1332 - 1337 pôsobil
tu farár Šimon, ktorý svoj ročný príjem odhadol na 1 1/2 hrivny. Prvá písomná zmienka o osade Likava je v neznámej
listine z obdobia vlády Bela IV. (1235 - 1270), o ktorej sa zachovala zmienka z roku 1341. Kráľ daroval likavský majetok
údajne zemanovi Mikulášovi a jeho potomkom, ktorí ho vlastnili až do roku 1335. K týmto zemanom patril asi aj
Ladislav z Likavy (de Likua), ktorý sa zúčastnil roku 1300 pri metácii majetku Čerín. Župan Donč pri uplatňovaní
svojich zámerov - hospodárskych i staviteľských prinútil roku 1335 majiteľov likavského majetku na výmenu za časť
majetkov, ktoré boli vyčlenené z Liptovského Trnovca. Ďalšia vetva zemanov z Likavy roku 1341 od kráľa Karola Róberta
získala majetky vyčlenené z Ľubele. Osada Likava ležala pri dôležitej krajinskej obchodnej ceste, vedúcej zo Zvolena
cez Revúcku dolinu popri Ružomberku (kde bola križovatka obchodných ciest) a smerovala cez Oravu ďalej do Poľska.
Nad touto cestou dal župan Donč vybudovať v druhej polovici 30.rokov 14.storočia hrad, ktorý dostal názov podľa
pôvodnej osady - Likava. Dedina Likava a jej majetok bola neskôr kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva
Likava. Hrad patril do polovice 15.storočia uhorským kráľom. Plnil vojensko-strážnu funkciu nad obchodnou cestou a
bol aj sídlom kráľovských majetkov v západnom Liptove. V septembri 1431 obsadili Likavu husitské vojská, ktoré sa tu
udržali až do roku 1434. Kastelánom na Likave bol Ján Mesphet z Hluku na Morave, ktorý je známy už roku 1425.
Roku 1435 je Likava majetkom Jána Huňadyho. Likava od 2.polovice 15.storočia do polovice 16.storočia mala niekoľko
vlastníkov alebo záložných držiteľov. Získal ju napr. Pongrác z Liptovského Mikuláša, Peter Komorovský, Ján Korvín,
Ján Zápoľský, Ľudovít Pekri, Ján Krušič, dlhší čas patrila Ilešháziovcom a Tökölyovcom. K povinnostiam likavských
poddaných patrilo napr. odovzdávať dežmu od baranov a oviec podľa ich počtu tak, ako ju dávajú valasi. Mlynár musel
vykŕmiť jedného brava a vykonávať mlynárske práce okolo mlyna. Likavčania mali povinnosť voziť do mlyna slad, zomletý
slad doviezť nazad do panského pivovaru a v čase, keď sa varilo pivo, dať na pomoc jedného človeka. K ich povinnostiam
patrilo aj doviezť a odviezť na hrad z mlyna zomleté obilie, skosiť a zhrabať panskú lúku a odviezť seno, ženy mali na
zámku cúdiť obilie a zo zabitého dobytka čistiť vnútornosti. Nové podmienky, ktoré nastali po roku 1848, ovplyvnili ďalší
vývoj obce a život jej obyvateľov. Základným zamestnaním bolo síce aj naďalej poľnohospodárstvo, ovčiarstvo,
drevorubačstvo a pltníctvo. >>>  Prechádzame obcou až prichádzame do Ružomberku na ŽSR kde ukončíme trasu.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Nádherný travertínový vodopád v Lúčkach na konci obci, pred kúpeľami v Lúčkach.
-
-
Aquva park v kúpeľoch Lúčky.
-
-
Smerovník v Jastrabej doline, kde značka odbočuje z doliny smerom na Veľký Choč.
-
-
Lúka Žimerová s prístreškom na ukrytie pred nečasom v pozadí východné steny Malého Choča
-
-
Vrcholy Malého Choča
-
-
Smerovník v sedle Vráca.
-
-
V niektorých miestach je výstup zabezpečený reťazami.
-
-
Steny Veľkého Choča sú pokryté viacerými malými skalnatými výstupkami.
-
-
Vrchol Veľkého Choča.
-
-
Smerovník na Strednej Poľane
-
-
Vrchol Veľkého Choča pohľad z modrej značky smerom na Ružomberok.
-
-
Smerovník v sedle Spuštiak.
-
-
Hrad Likava pohľad z červenej značky.
-
-
Spodné nádvorie hradu Likava.
-
-
Horný hrad.
-
-
Malá expozícia v opravenej veži.
-
-
Malá expozícia v opravenej veži.
-
-
Stredné nádvorie, vstup do expozície v opravenej veži.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Orava, Liptov /  Lúčky – Veľký Choč / 
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Orava, Liptov /  Veľký Choč  /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Likava  /                          
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist