aktualizované: 14.04.2024 22:17:56

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

15. Veľký Choč
                             Dňa 26.05.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                               Výstup na Veľký Choč.
 
 
Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
 
                         Obecný úrad Vojkovce
 
Trasa akcie : Lúčky – Veľký Choč – Valaská dubová, Hrad Strečno
 
Dĺžka trasy :   12  km         Prevýšenie :  1120  m       Čas trasy podľa mapy:  5  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská,
 
                                   Mikulová, Papcun, Rodzík, Sokolská, Hamráková,
                       
 
Turistická mapa CHOČSKÉ VRCHY – Vodná nádrž Liptovská Mara  č.111    Turistický atlas list č. 55, 89
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v Lúčkach červenou značkou smerom Veľký Choč. <<<  Prvá písomná zmienka o Lúčkach je z r.1287
v predikáte Dionýza z Lúčok (Dionisius de Luchk). O existencii Lúčok sa neskôr dozvedáme v súvislosti s ponosami
obyvateľov, ktorí sa museli zúčastňovať na opevňovacích prácach na hrade Liptov. Keď sa v r. 1474 zmocnil hradu Matej
Korvín, dal ho zbúrať a jeho panstvo prešlo pod správu hradu Likava. Okolo r. 1550 sa v Lúčkach, podobne ako v iných
horských dedinách, usadili valašské rodiny, ktoré tam dal priviesť vtedajší zemepán, aby boli využité aj pasienky a hole.
V tom čase bolo v Lúčkach evidovaných 8 usadlostí. V r. 1600 bolo v Lúčkach obývaných 17 sedliackych domov a bol tu
aj mlyn. Podľa urbára z r. 1770 bolo v Lúčkach 75 domácností s 3/8 poddanským gruntom a lúkami na 3 koscov. Okrem
poľnohospodárstva sa obyvatelia Lúčok zaoberali pastierstvom a salašníctvom, čo sa prejavilo aj v obecnom znaku. Na
odtlačku pečatidla, ktoré sa zachovalo na písomnosti z r. 1766 s kruhopisom + Sigil. Pagi Lvczka + (Sigillum pagi Lučka)
je motív: baran v kroví. Okolité lesy poskytovali dobrú základňu pre drevorubačstvo a s ním súvisiace pltníctvo. Stretávame
sa tu aj s výrobou šindľov, dreveného riadu, ako aj s domáckou výrobou plátna a súkna. Po zrušení poddanstva v r. 1848
prešla do vlastníctva poddaných urbárska pôda (extravilán a intravilán urbárskych usadlostí). K majetkoprávnemu
usporiadaniu pôdohospodárskych pomerov v Lúčkach došlo až 30. marca 1885 formou zmluvy medzi panstvom Likava
a bývalými poddanými. V r. 1900 bolo v obci 531 ekonomicky činných obyvateľov, z nich bolo 54 % výlučne činných v
poľnohospodárstve. So začiatkom chovu včiel sa stretávame koncom 18. stor., na konci 19. stor. bolo v Lúčkach 62 včelstiev.
Od šesťdesiatych rokov 19. stor., keď sa v Liptovskej župe začala propagačná akcia pestovania ovocných stromov, začali
aj v Lúčkach pribúdať ovocné stromy a kry. Po vydaní živnostenského poriadku r. 1872 a priemyselného zákona 1884,
nastáva rozvoj remeselných a obchodných živností. >>>  <<<  Kúpele Lúčky patria medzi najstaršie kúpele na Slovensku.
Na rozhraní Oravy a Liptova, v prekrásnom prostredí Chočských vrchov nájdete tiché rodinné prostredie, kvalifikovaný
príjemný personál a liečivú vodu vhodnú na liečbu ženských ochorení, chorôb pohybového ústrojenstva, nervových
ochorení a chorôb z povolania. Poskytovaním kvalitných služieb sa kúpele dostali do povedomia mnohým klientom, ktorí
vyskúšali ich ponuku a opätovne sa tam s radosťou. Rozhodujúcim činiteľom kúpeľnej liečby na Lúčkach sú liečivé
pramene sírano-hydrouhličitanovej, vápenato-horčíkovej, hypotonickej, termálnej vody. Minerálna voda má skoro
izotermickú teplotu 31,5°C. Z prírodných liečivých prostriedkov sa na Lúčkach okrem termálnej minerálnej vody používa
i rojkovská rašelina na zábaly. >>>  Počasie je pod mrakom ale zatiaľ neprší. Vystúpime z  autobusu v obci Lúčky,
prechádzame cestou  okolo futbalového ihriska, za chvíľu vľavo sa nachádza skalná stena s dierou. Po čase prichádzame
k smerovníku kde odbočíme z cesty ktorá vedie do obce Osádka, na severnej strane Veľkého Choča. Cesta začína stúpať
hore dolinou. Pred nami sa ukazuje Malý Choč ukrytý v hmle. Začína mrholiť. Cesta končí a značka pokračuje chodníkom
 ktorý v mrholení začína biť šmykľavý a preto je potrebná zvýšená opatrnosť pri výstupe. Pod sedlo Vráca je vľavo vidieť
trochu okolie Ružomberka. Nad nami sa ukazujú skalné steny v hmle. Vychádzame do sedla Vráca, vpravo skalné steny
iba dávajú tušiť o ich výške. Vychádzame na vrchol Veľkého Choča. <<<  Veľký Choč ( 1 611 m ) je dominantým vrchom
Chočských vrchov, viditeľný je už od Štrby a z celej dolnej Oravy. Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar
nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Jeho masív je zalesnený prevažne smrekovými lesmi a v najvyšších
častiach sa nachádzajú aj jediné súvislejšie porasty kosodreviny v celom pohorí. Pre zachované biocenózy lesných
porastov často až pralesovitého charakteru a skalný masív so zriedkavými druhmi flóry bolo toto územie vyhlásené za
národnú prírodnú rezerváciu. Na vrchole sa nachádza prírodná rezervácia Choč, ktorej súčasťou sú aj menšie vrcholy:
Predný Choč, Malý Choč, Stredný Choč a Zadný Choč, ale aj ďalšie ako napríklad Kýčera, Sokol a iné. Zo severu má
mierne stúpajúci tvar, kým z Valaskej Dubovej a od Lúčiek je v príkrom zráze. Vrchol bol ospievaný mnohými básnikmi,
medzi inými aj P.O. Hviezdoslavom, ktorý pochádzal z Vyšného Kubína, ležiaceho priamo pod Chočom. >>> Z vrcholu
Veľkého Choča je v prípade pekného počasie vynikajúci kruhový výhľad. Je stále hustá hmla s mrholením. Na spoločnej
fotografii iba podľa oblečenia identifikujeme konkrétnu osobu. Je chladno preto sa nezdržíme
dlho na vrcholu. Z vrcholu pokračujeme zelenou značkou smerom Stredná Poľana. Schádzame južným svahom Veľkého
Choča porasteného kosodrevinou. Zostup je náročnejší z dôvodu skalnatého podkladu a množstva koreňov z kosodreviny
ktoré po mrholení sú veľmi šmykľavé. Po chvíli vychádzame z kosodreviny a prechádzame lúčnatým svahom z ktorého na
mnohých miestach vystupujú vápencové skaly a krátke skalné steny. Svah je pokrytý kobercom prvosienok. Schádzame
na väčšiu lúku Strednej Poľany. Sprava prichádza modrá značka od Liskovej cez Predný a  Zadný Choč. Pozrieme si hotel
Choč na Strednej poľane, skúšali sme zistiť koľko hviezdičiek má ale sa nepodarilo. Zo Strednej Poľany pokračujeme
modrou značkou do Valaskej Dubovej. Keď doteraz sme nedostali svalovku z výstupu, tak pri tomto zostupe ju určite
dostaneme. Dlhý a strmý zostup dole lesom, miestami zo skalným podložím. Začína silnejšie pršať. Po čase prichádzame
do úzkeho skalnatého miesta, vpravo sa začínajú ukazovať vápencové skalnaté zrázy Soliska. Po chvíli sa zjavia pekné
suťoviska pod skalnatými zrazmi. Schádzame dolinkou ktorá sa rozšíri pod Žiarcom. Za chvíľu sa nám ukážu prvé domy
Valaskej Dubovej.  <<< Prvý písomný záznam o Dubovej sa zachoval v listine datovanej rokom 1323. V roku 1474 obci
kráľ Matej potvrdil valaské privilégiá. Od 14. storočia do polovice 17. storočia sa usadzovalo na našom území valašské
obyvateľstvo, ktoré na chov valašského dobytka využívalo horské oblasti Slovenska. Základným zdrojom obživy obyvateľov
obce bolo od jej vzniku pastierstvo a salašníctvo. Strmé svahy Choča sa využívali na pasenie oviec – valašiek. Obec bola
spravovaná dedičnými richtármi a patrila Likave. V roku 1556 sa dostala pod právomoc oravského panstva. R. 1574 sú valasi
z Dubovej vyňatí spod platenia krajinskej dane. Počas kuruckých bojov dedina spustla. R. 1686 sa spomína, že skoro celá
dedina je opustená jednak pre neúrodnosť pôdy, jednak pre neúmerné dávky. R. 1728 okrem dobytkárstva a roľníctva, ktoré
pre vrchovitú polohu a skalnatú pôdu donášalo málo osohu, nútili pomery obyvateľov tohto miesta obchodovať s tabakom,
hoci to bola veľmi namáhavá práca. R. 1750 postavili nový murovaný kostol, ten však bol tesný, r. 1815, keď sa znovu utvorila
fara v Dubovej, kostol rozšírili. Z oravského regiónu bola Valaská Dubová vyčlenená a v roku 1941, kedy sa stala súčasťou
okresu Ružomberok. >>>  V obci už neprší a miestami sa ukazuje aj slnko. Aj keď je to stará podhorská obec starých
drevených domov tu už veľa nie je vidieť.  Schádzame ulicou okolo kostola s peknou kaplnkou k penziónu Jánošíková krčma
kde sa občerstvíme a pokračujeme autobusom k Strečnianskému hradu. Na parkovisku pod hradom vystúpime a chodníkom
vystúpime k hradu. Bohužiaľ hrad už bol zatvorený, preto sme sa poprechádzali po vonkajších terasách a prezreli si okolie
hradu z múrov hradu. Autobusom sme sa odviezli do Makova kde sme boli ubytovaný.   
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Lúčky začiatok výstupu na Veľký Choč.
-
-
 
Smerovník v sedle Vráca.
-
-
 
V sedle Vráca.
-
-
 
Smerovník na vrchole Veľký Choč.
-
-
 
Zohrievanie sa na vrcholu Veľký Choč.
-
-
 
Južný svah Veľkého Choča porastený prvosienkou jarnou.
-
-
 
Zostup z Veľkého Choča na Poľanu.
-
-
 
Valaská Dubová.
-
-
 
Pred vstup do obce Valaská Dubová.
-
-
 
Valaská dubová - Jánošíková krčma interiér.
-
-
 
Občerstvenie sa v Jánošíkovej krčme.
-
-
 
Jánošíková krčma interiér.
-
-
 
Valaská Dubová v pozadí Sokol pohľad spred krčmi.
-
-
 
Skalné steny Žiarca.
-
-
 
Informačná tabuľa hradu Strečno.
-
-
 
Pred vstupnou bránou hradu Strečno.
-
-
 
Nezbudská Lúčkav pozadí hrebeň Kriviánskej Malej  Fatry.
-
-
 
Vstupná brána hradu v pozadí hrebeň Lúčianskej Malej Fatry.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Orava, Liptov /  Veľký Choč  /
                                   Fotogaléria – Orava, Liptov /  Valaská Dubová – Veľký Choč /
                                   Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Strečno  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-