aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

1. Tomášovsky - Ihrik - Hrdlo Hornádu
                                  Dňa 5.01.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                       Zimný prechod Slovenským rajom.
 
 
Usporiadateľ :  RR KST Spišská Nová Ves
 
Trasa akcie : Čingov – Ďurkovec – Tomášovský výhľad – Letanovský mlyn – Ihrik – Zelená hora –
 
                      Hrdlo Hornádu – Prielom Hornádu - Čingov
 
Dĺžka trasy :  20 km         Prevýšenie :  390 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacky, Muller, Papcun, Gengeľ, Vozárová, Hamráková, Neubeller             
           
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124              Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Na dolnom parkovisku predseda RR KST Spišská Nová Ves Vojto Jeremiáš otvoril 54. Ročník Zimného prechodu
Slovenským rajom. Privítal účastníkov prechodu a poprial im veľa zdaru pri prechode. Trasu začíname na dolnom
parkovisku Čingov žltou značkou smerom Tomášovský výhľad.<<<  Slovenský raj je horské pásmo na východnom
Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického
hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti
horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na
Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov
sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami. Najvyššie vrchy sú
Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa
park  466 m n. m. Slovenský raj má rozlohu asi 210 km2 na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú
ním rieky Hornád a Hnilec. >>>  Počasie je celkom dobré. Teplota sa pohybuje nad nulou, oblačnosť sa roztrháva a
 začína sa ukazovať slnko, je napadnuto asi 5 cm snehu. Stúpame mierne stúpajúcim chodníkom zasneženým lesom
až vychádzame na Ďurkovec, bývalé lyžiarske stredisko Čingov -  Ďurkovec v okolí ktorého je pekná príroda. Odtiaľ je
výhľad do Hornádskej kotliny s obcou Spišské Tomášovce. Zabočíme vľavo a lesom vystupujeme na hrebeň smerom
na Tomášovský výhľad. Po chvíli chodník stočí na južný svah hrebeňa ponad Prielom Hornádu. Vpravo nad chodníkom sa
začínajú ukazovať prvé skaly. Prichádzame k skalnej zaujímavosti ktorú je vidieť aj z chodníka od Hornádu. Dva pôsobivé
vápencové skalné útvary Ihla a Kazateľnica, z ktorých je výhľad do údolia Hornádu a na protiľahlé svahy Čingova a Lesnice.
V šesťdesiatych rokoch tvorili výraznú dominantu na svahu, dnes sú časti skalných útvarov zakryté korunami okolitých
stromov. Postupujeme chodníkom až prichádzame k najľahšie dostupnej a najkrajšej skalnej dominante Slovenského
raja – Tomášovský výhľad. <<<  Tomášovský výhľad - skalná galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu
Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Tento fascinujúci vápencový skalný blok,
s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený
je strmými, miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi
jednotlivé terasy. Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí,
podieľajúcich sa na stavbe tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej
výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie.
Samotná skalná galéria je porastená trávnatými spoločenstvami a reliktnými porastmi nádherne pokrútených borovíc.
Strmý svah pod ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu, obrastajú v sutinovitých častiach lipovo-javorové porasty.
V častiach s hlbšou pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný bukovo-jedľový les s prímesou smreka. Všetko sú to lesné
biotopy európskeho významu.Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa
nachádza jaskyňa "Michalova džura".  Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a
E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Určite neexistuje
publikácia o Slovenskom raji, v ktorej by nebol čo i len spomenutý Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie miesto
celej tejto oblasti a tomu úmerne navštevované. Podľa niektorých zdrojov sú práve Tomášovský výhľad spolu s Dobšinskou
ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami Slovenského raja. >>>  Trochu postojíme, občerstvíme sa a pokocháme
sa okolitou prírodou. Veľa krát som bol na Tomášovskom výhľade v rôznom ročnom období, za rôzneho počasia, stále
pôsobí výnimočne, stále ukazuje novú krásu. Pokračujeme skalnatým hrebeňom, po chvíli lesom až vychádzame na
rozsiahle lúky nad obcou Spišské Tomášovce. Pred nami ležia obce Letanovce a Spišské Tomášovce, vľavo Vysoké Tatry
sú ukryté v mrakoch, vpravo v pozadí je vidieť Levočské vrchy. Postupujeme okrajom lesa a po chvíli vchádzame vľavo do
lesa ktorým prídeme až nad Letanovský mlyn. Z jedného miesta lesa je vidieť do Prielomu Hornádu okolo Letanovského
mlyna. Schádzame k Trstenému potoku okolo ktorého príchádzame na Letanovský mlyn. Od Letanovského mlyna
postupujeme ďalej žltou značkou. Strmším výstupom chodníkom ktorý je na viacerých miestach pokrytým ľadom
vychádzame na skalnatý hrebeň Ihrika. Prechádzame hrebeňom ktorý je pokrytý asi 5 cm vrstvou snehu. Južný svah je
skalnatý až po hladinu Hornádu. Z hrebeňa je vidieť do Prielomu Hornádu na lúku okolo bufetu v Letanovskom mlyne.
Oproti sa ukazuje vrchol Čertovej sihoti s televíznym vysielačom. Vychádzame na vrchol Ihrika.  <<< Ihrik je najteplejším
miestom Slovenského raja. Jeho slnečné, južné svahy poskytujú vhodné podmienky teplomilným skalným a lesným
biotopom s desiatkami vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.  >>>  Pokračujeme ďalej hrebeňom Ihrika.
Prichádzame k jaskyni na hrebeni – Gackova diera.<<<  Prevažnú časť Slovenského raja tvoria vápence, ktoré sa
podieľajú na jeho povrchovej tvárnosti. Nádherným krasovým fenoménom sú jaskyne a priepasti. Priepasť Lievik
( Gackova diera ) bola vytvorená krasovými procesmi vody v svetlých vápencov. Jej terajšia hĺbka je 24 m a dolný vchod
vyúsťuje v stene kaňonu. Jaskyne a skalné previsy boli stále útočiskom ľudí. Na Ihriku si v mladšej doby kamennej naši
predkovia vybudovali výšinné sídlisko. O jeho prítomnosti svedčia nálezy keramiky badenskej kultúry. >>>  Po chvíľke
opustíme otvorený skalnatý hrebeň a vchádzame do lesa ktorým hrebeňom cez plytšie sedlo vychádzame na vrchol
Zelenej hory, kde je osadená informačná tabuľa s informáciami o zrúcanine hradu ktorý tu v minulosti mal stáť.
<<<  Zelená hora sa vypína nad sútokom Hornádu a Veľkej Bielej vody, nad Hrdlom Hornádu mieste kde sa Hornád
prediera Slovenským rajom – Prielomom Hornádu. Osídlená bola už v neskorej kamennej dobe, potom na prelome
letopočtu a neskôr v čase Veľkomoravskej ríše. Podľa tradície už v prvej polovine 13. Storočia uhorský kráľ Béla IV
daroval územie zemepánovi Marcelovi s podmienkou že na Zelenej hore postaví hrad. Marcel začal hrad stavať ale ho
nikdy nedokončil. Preto bol tiež nazývaný Marcelov hrad. Nádvorie hradu s rozlohou 10 ha bolo obohnané silným a 
vysokým kamenným múrom. Dominovala mu okrúhla veža s priemerom až 8.5 m. V roku 1453 sa hradu zmocnili bratríci
a vybudovali si z neho vojenskú základňu. Dali mu meno Tábor. Odtiaľ podnikali svoje pustošivé nájazdy do okolia a až
do mesta Levoča. V roku 1462 boli bratríci z hradu vytlačený a hrad zborili žoldnieri mesta Levoča. >>>  Škoda že náčrt
hradu nie je správne orientovaný, kto si všimne že dole je šípka určujúca sever, aj keď si to všimne ale vie určiť kde je
sever a zorientovať sa o polohe hradu. Vpravo od chodníka na severnej strane vrcholu Zelenej hory je ešte vidieť zvyšky
hradného múra. Najlepšie sa zachovali zvyšky múru okrúhlej veže ktorá sa nachádza oproti smerovníku vpravo. Na
vrchole je viacero vykopaných rýh ktoré ostali po archeologickom prieskume, ktorý tam uskutočnil Archeologický ústav
v Nitre. Pri prieskume sa našli stredoveké bodné a sečné zbrane, úlomky keramiky, častí bronzového dela, ostrohy,
zubadlá, mince a iné predmety. To len nasvedčuje, že tam v minulosti bol čulý život a odohrávali zaujímavé udalosti
predovšetkým v spojitosti s bratríkmi.Pokračujeme ďalej a strmím svahom schádzame do Hrdla Hornádu. Je stále pekné
slnečné počasie ale začína fúkať nepríjemný studený vietor. Po chvíľke oddychu s občerstvení pokračujeme modrou
značkou cez Prielom Hornádu. <<<  Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia
Veľkej Bielej vody po  slnečné počasie ale začal fúkať nepríjemný studený vietor.  Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie,
brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Prvý prechod Prielomom
Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plt
i splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /. Až roku 1960
sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka
Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných
skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. >>>  Prechod Prielomom Hornádu začíname železnou
lávkou popod vyššiu skalnú stenu ktorá vychádza od hladiny Hornádu. Je tu asi 5 cm nového snehu ktorým sa celkom
dobre postupuje. Hladina Hornádu nie je zamrznutá len okolo brehu je namrznutý ľad. Širšia časť Hrdla Hornádu sa
postupne zužuje a od starej chatky chodník začína tesne kopírovať tok Hornádu lesom, pričom má zatiaľ nenáročný profil,
tam kde je nový sneh sa postupuje dobre, v miestach bez snehu je na chodníku ľad, preto je prechod chodníkom dosť
náročný ale s väčšou opatrnosťou dá sa po chodníku prejsť. Prichádzame k jednému s najkrajších a zároveň najnáročnejších
úsekov prielomu, stúpačky Pod Zelenou horou. Hornád tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene nad
Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs nad stúpačkami je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád. Pod nami
je ľad po ktorom preteká voda. Pokračujeme oddychovým chodníkom až prídeme k ďalšiemu najmä v zime exponovanému
miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začíname stúpačkami, ďalšia časť vedie skalou vo väčšej výške nad Hornádom a je
šikmá smerom k Hornádu, končíme znovu stúpačkami. Na skale nie je veľa snehu preto postup nie náročný. Prechádzame
chodníkom okolo Hornádu kde sa striedajú kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími lesnými svahmi.
Prechádzame reťazovým mostom na druhú stranu Hornádu až prichádzame k ďalšiemu miestu za stúpačkami Nad večným
dažďom, stúpačky sú pod ľadom iba konce stúpačiek trčia spod ľadu preto je prechod trochu adrenalínový. Prechádzame
stúpačkami Nad lanovou lávkou a po chvíli prichádzame k ústiu Kláštorskej rokliny. Bola známa už dávnejšie, ale
sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Prechádzame lávkou, nad Hornádom v 
smere toku je hore vidieť južné skalnaté svahy Ihrika. Pokračujem ďalej popod južné svahy Ihrika. Náročnosť prechodu
chodníka je každú chvíľku iná, stále je treba postupovať s veľkou opatrnosťou. Prichádzame k stúpačkám Pri záreze,
ktoré prechádzajú úzkou skalnou rozsadlinou. Prechádzame reťazovou lávkou Nad zelenou dolinou. Po chvíli prechádzame
mostíkom Nad mlynom, ktorým prichádzame na lúku v Letanovskom mlyne. Prechádzame okolo bufetu ktorý je v letných
mesiacoch otvorený. Oproti Letanovského mlyna cez Hornád v prípade tuhej zimy sa vytvára vysoký ľadopád, ktorý je
hodne navštevovaný ľadolezcami. Ale tejto zimy je slabá vrstva ľadu. Pokračujeme Kamenným mostom širšou cestou
okolo Hornádu. Hornád sa tu na viacerých miestach prediera úzkym skalným korytom. Prichádzame k peknej skalnej
stene ktorou vedú stúpačky Pod mlynom popod skalnú stenu ponad hladinu Hornádu. Za skalnou stenou keď stúpačky
začínajú stúpať do svahu, stúpačky sú dosť zaľadnené celkom pekným ľadopádom a prechod cez ne je trochu náročnejší.
Pokračovanie stúpačiek vodorovnou časťou ponad šikmú skalnú stenu ktorá je pokrytá tenkou súvislou ľadovou vrstvou
navodzuje peknú zimnú romantiku. Postupujeme chodníkom ktorý stúpa hore dolu, sleduje tok Hornádu aby zabočil do
lesa a vedie svahom. Prichádzame k ďalšej peknej skalnej stene ktorá vychádza z hladina Hornádu a skalnou stenou
ponad hladinu Hornádu vedú stúpačky pomenované Pri jaskyni. Prichádzame k mostíku nad Úžinou ktorým prichádzame
do časti ktorá je najviac zničená veternou kalamitou. Informačná tabuľa upozorňuje na zvýšené nebezpečenstvo padajúcich
stromov. Na zemi je množstvo popadaných stromov, chodník vedie cestičkou ktorá je vyrezaná cez popadané stromy.
Pri silnou vetre ktorý dnes fúka počuť silné vŕzganie stromov ktoré sú vyvrátené a opierajú sa navzájom medzi sebou.
Les miestami pôsobí strašidelne ako v rozprávke. Je potrebné dávať pozor na chodník ktorý pod stromami je bez snehu
a je dosť hladký. Mostíkom Pod Tomášovským výhľadom prechádzame na druhú stranu Hornádu k smerovníku pod
Čertovou sihoťou a pokračujeme modrou značkou mostíkom ponad Biely potok ktorý v týchto miestach vedie hlbokou
skalnou rozsadlinou. Pred niekoľkými rokmi v týchto miestach pod mostíkom bola hlboká voda ktorá zvýrazňovala úzku
skalnú rozsadlinu. Ale po poslednej veľkej povodni je skalná rozsadlina zanesená pieskom a koryto Bieleho potoka je
plytké. Vystúpime na cestu ktorou budeme prechádzať až na Čingov. Po chvíli prídeme na lúku z ktorej máme výhľad
na južnú skalnú stenu Tomašovského výhľadu s výrazným skalným previsom. Cesta na Čingov je už širšia bez výrazných
stúpaní a klesaní. Posledným mostíkom vedľa mosta ktorý bol zničený v druhej svetovej vojny prechádzame na Čingov
kde na dolnom parkovisku ukončíme dnešnú trasu. V reštaurácii Lesnica na hornom parkovisku si posedíme, dáme si
výbornú hustú fazuľovú polievku a autami sa vrátime domov.        
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Účastníci Zimného prechodu Slovenským rajom.
-
-
Otvorenie Zimného prechodu Slovenským rajom predsedom RR KST Spišská Nová Ves
Vojtom Jeremiášom  na dolnom parkovisku Čingov.
-
-
Na dolnom parkovisku Čingov.
-
-
Bývalé lyžiarske stredisko Čingov -  Ďurkovec.
-
-
Tomášovský výhľad.
-
-
Smerovník na Tomášovskom výhľade.
-
-
Smerovník na Trstenom potoku v Letanovskom mlyne.
-
-
Letanovský mlyn pohľad zo skalnatých svahov Ihrika.
-
-
Hrebeň Ihrika.
-
-
Na vrcholu Ihrika.
-
-
Informačná tabuľa na vrchole Ihrika.
-
-
Hrebeňa Ihrika smerom na Zelenú horu.
-
-
Informačná tabuľa na Zelenej hore.
-
-
Zvyšky silného a vysokého kamenného múra ktorým bol obohnaný vrchol Zelenej hory.  
-
-
Smerovník na vrchole Zelenej hory.
-
-
Na vrchole Zelenej hory.
-
-
Na stúpačkách Pod Zelenou horou.
-
-
Na stúpačkách Pod Zelenou horou.
-
-
Ozdobený vianočný stromček pri chodníku v Prielomu Hornádu.
-
-
Na chodníku pod Mníchovou dierou.
-
-
Zimný výtvor umelca prírody aj keď táto teplá zima jej nedáva veľké možnosti prejaviť svoj talent.
-
-
Na Kamennom moste v Letanovskom nlýne.
-
-
Na stúpačkách Pod mlynom.
-
-
Na stúpačkách Pod mlynom. Slabé náznaky nádherných ľadopádov ktoré tu vznikajú v prípade
tuhej zimy, keď stúpačky miznú pod vrstvou ľadu.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovsky výhľad  – Ihrik - Hrdlo Hornádu /
                                  Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad
                                  Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-